Potrat - interupcia

Velký počet detí v domácnosti a jednoducho vie, že ďalšie dieťa by už rodine finančne nezvádla,alebo mladícka nerozvážnosť.Niektoré ženy sa nechcú zriecť kariéry alebo svojho nezáväzného slobodného života. No najhorší prípad pre ženu, ktorá sa takto kruto rozhodne, a nedá šancu ďalej sa vyvíjať nenarodenému dieťatku je fakt, že bola znásilnená. Je nespočetne veľa dôvodov, pre ktoré sa žena rozhodne ísť na potrat. Žiaľ niektoré ženy považujú zákrok za jednoduchý a nenáročný.

Kde vlastne začať, za kým ísť, ak sa žena rozhodne pre tento krutý krok?
Ako prvého človeka by mala navštíviť svojho gynekológa, ktorý zistí ako dlho je žena tehotná. Odoberie žene krv a spraví ultrazvuk,tým jej potvrdí tehotnosť a následne zistí, či sa dá vykonať zákrok- potrat. Pretože prerušiť tehotenstvo a následne vykonať zákrok sa dá len do 12.týždňa trvania tehotnstva.
Pokiaľ je plod geneticky poškodený z rôznych zdravotných dôvodov a tehotenstvo ohrozuje život samotnej ženy, zákrok sa dá vykonať do 24.týždňa tehotenstva.

Existuje dva druhy interupcie:
Včasná interupcia, ktorá sa vykonáva žene do 6. - 8. týždňa trvania tehotenstva. Ženy, ktoré nemajú za sebou žiaden pôrod, sa zákrok môže vykonať do 45 dni od prvého dňa poslednej menštruácie. Naopak u žien, ktoré majú za sebou už pôrod sa výkonáva do 55.dňa.
Teraz vám popíšem samotný priebeh zákroku.
Najprv sa podtlakom odsaje sliznica maternice pomocou trubice, ktorá je napojená na vysávací prístroj - vákuova extrakcia. Následne sa cez roztiahnuté maternicové hrdlo vsunie plastická trubička s ostrým hrotom. Trubička je pripojená na silnú odsávačku, ktorá vytiahne von do nádoby celý obsah maternice. Nazýva sa to "práca naslepo",pretože lekár koná len na základe svojho citu a odhadu v rukách. Veľmi dôležitú úlohu pri tomto zákroku hrá samotná skusennosť lekára.
Klasická interupcia - kyretáž, vykonáva sa v 8. -12. týždni tehotenstva.
Gynekológ rozširi krčok maternice a zoškrabuje vnútornu vrstvu maternice pomocou kyrety - štíhla kovová lyžica. Zákrok musí vykonať týmto spôsobom, pretože od 12. týždňa je plod už dostatočne velký a neprešiel by cez maternicoví hrdlo. Zistenie,či lekár vykonal zákrok správne sa pozná zo škrabavého zvuku a citu v prstoch pri revízií dutiny maternice a takisto aj ultrazvukovým vysetrením. Samotná práca s kyretou je pre zdravie ženy velmi rizikové. Aj tento zákrok sa vykonáva naslepo. Lekár pracuje iba s dvoma svojími zmyslami - hmatom a citom,aby nepretrhol silne krvou a žliazkami presiaknutú stenu maternice.Pretože by mohlo dôjsť ku krvácaniu do brušnej dutiny , prípadne infekciám ,alebo iným zdravotným komplikáciám.
Ak má žena zdravotné komplikácie,ktoré by jej ohrozili život,a pri zistení je plod geneticky poškodení sa interupcia vykonáva až do 24 týždňa tehotenstva. Vtedy sa rozšíri krčok maternice ,vyberú plod,ktorý je už dostatočne velký a vyvinutý. Alebo sa lekár snaží umelo vyvolať "pôrod" a vypudí tak plod von prirodzenou cestou. Tento zákrok hradí žene poisťovňa.

Aký je priebeh ,ak sa žena rozhodne o vykonanie zákroku v povolenom termíne?
Gynekológ vás oboznámi, čo vás vlastne čaká, ako prebieha samotný zákrok a následne máte dva dni na rozmysenie, či svoj názor nezmeníte. Veľmi často sa stáva, že žena si stojí za svojím a rozhodnutie nezmení, aj keď v niektorých prípadoch nerozlodlo svedomie ženy,ale hlavne okolnosti ako napr. zlá finančná situácia o tom a že sa nakoniec zákroku podrobí.
Na ďalšej návšteve oznámite lekárovi svoje rozhodnutie, že sa podrobujete zákroku . Lekár dá žene vyplniť "Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu". V dokumente vyplníte svoje osobné údaje, ale dôvod prečo ste sa rozhodla o prerušenie tehotenstva nie. Následne svojím podpisom potvrdíte , že ste bola riadne oboznámená s rizikami, ktoré vyplývajú zo zákroku. Žiadosť sa vyplňuje trikrát - dva dokumenty pre zdravotné potreby a jeden dokument pre štatistický úrad.

Ako vlastne prebieha samotný zákrok?
Ráno sa dostávíte na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie. Následne v pokladni nemocnice uhradíte sumu za zákrok, dnes je to 260 eur, pretože potrat si hradíte finančne sami, žiadna poisťovňa to neprepláca, pokiaľ sa zákrok nevykonáva z rôznych zdravotných dôvodov. Čiže ak nie je inej cesty, len vykonať potrat. V pokladni dostanete ústrižok , potvrdenie o zaplatení a vrátite sa späť na oddelenie. Keď podpíšete u lekára potrebné dokumenty ohľadom zákroku, prezlečiete sa a vykonajú sa následne vyšetrenia potrebné k zákroku, odvezú vás na sálu.Na sále vám podá celková anestéza a vykoná sasamotný potrat, ktorý netrvá dlho cca 5 - 10 minút. Na operácií je prítomný gynekológ, ktorému asistujú dve sestry, anesteziológ a jeho zdravotné sestry. Po vykonanom zákroku približne dve hodiny si ešte poležíte na izbe, a ešte v ten deň, ak sa cítite dobre a nevyskytnú sa komplikácie ste prepustená domov. V opačnom prípade ostávate ešte cez noc na pozorovaní.

Po samotnom zákroku, podobne ako po pôrode sa musia dodržiavať určité hygienické zásady po dobu 6 týždňov. Počas tejto doby celý čas krvácate,je to ako pri bežnej nenštruácií . Je veľmi dôležité zdržať sa sexuálnemu zblíženiu , pretože pohlavné orgány sa musia dostať do normálu, dať sa "doporiadku". Pohlané orgány ženy sú veľmi náchylné na infekciu. V čase hojenia je veľmi dôležité sa vyvarovať, návšteve plavární, kúpeľov, nepožívať tampóny,ale radšej vložky. Po dvoch týždňov obsolbujete kontrolné vyšetrenie u svojho gynekológa. A hneď si nechať predpísať aj nejakú antikoncepciu,v prípade neželaného tehotenstva, a aby ste nemuseli opäť absolvovať spomínaný zákrok.
Zákrok sa nesmie vykonáva častejšie ako raz za pol roka.

Aké sú dôsledky?
Je veľmi veľa žien,ktoré doplatili na tento krutý čin. Jeden z dôsledkov prerušenia tehotenstva je neplodnosť. Týka sa to hlavne žien, ktoré podstúpili viacej potratov. Neplodnosť je spôsobená faktom, že krčok maternice je natoľko oslabený, že nie je schopný udržať ďalšie tehotenstvo a hrozia predčasné pôrody,prípadne samotné potraty.
Jedno z rizík sú aj rôzne zrasty , zjazvené tkanivo na krčku maternice, alebo priamo v maternici. Veľmi veľa žien si neuvedomuje, že ak sa vykoná potrat v prvom trimestri tehotenstva, , pri opakovanom tehotenstve je niekoľkonásobne vyššie riziko potratu. Potom žena veľmi ťažko znáša fakt, že kvôli kedysi vykonanej interupcii sa jej nedarí mať svoje vlastné dieťa ,ktoré by naozaj chcela.
Ženy po potrate pociťujú stavy úskosti,mávajú depresie, výčitky svedomia a majú tiež poruchy spánku. Niektoré samotný potrat prežívajú tak zle,že mávajú aj samovražedné myšlienky, samovraždy po potratoch . No sú medzi nami aj ženy,ktoré vnímajú potrat ako istú formu vykúpenia, vyriešenie situácie kratko po zákroku, môžno niekoľko rokov po ňom pociťujú úľavu. No niekde hlboko v duši je to stále ukryté a vypláva to na povrch aj roky po zákroku. Keď napríklad žena už chce otehotnieť, ale nedarí sa. Alebo keď už čaká vytúžené dieťatko, ale potratí ho, predčasne porodí a podobne. Vtedy je priam nemožné, aby si žena nevyčítala svoje predchádzajúce rozhodnutie. Lekári a psychológovia hovoria o tom, že koľkokrát aj ženy v starobe stále myslia na potratené dieťa a nie sú schopné sa s tým celý život vyrovnať. Umelé prerušenie tehotenstva, nech už naň má žena akýkoľvek dôvod, nemožno brať na ľahkú váhu. Je potrebné si zvážiť všetky riziká, dobre sa s nimi oboznámiť a potom sa rozhodnúť, či do toho chcete ísť aj za takú cenu. Tou môže byť nielen pošramotená psychika ale aj strata možnosti mať niekedy vlastné dieťa.

Snáď tieto riadky istým spôsobom odradia ženy,aby sa samé rozhodli ísť na potrat,pokial tento zákrok nie je nutné vykonať zo zdravotných dôvodov ženy. Chcem vám priblížiť pocity malého ešte nenarodeného stvorenia v brušku matky.Je to nedokončený denník malého dieťaťka, z istého magazínu a zo 70-tych rokov. JA som ho trochu pozmenila.
5.mája: Dnes sa začal môj život. Rodičia o tom, samozrejme nevedia. Som menšia ako jablčné jadierko. Aj keď som ešte neforemná, budem dievčatko,budem mať hnede vlásky a modré očká, budem mať veľmi rada kvetinky.
19. mája: Trochu som podrástla, ale ešte stále som príliš bezvládna. V môj prospech mama robí všetko, kŕmi ma vlastnou krvou.
23.mája: Začali sa mi formovať ústa, do roka sa budem vedieť aj usmievať. Neskôr aj sama hovoriť. Mojím prvým slovkom bude "MAMA". Som už skutočná bytosť, tak ako najmenšia omrvinka chleba je naozajstným chlebom.
27.mája: Zaalo mi búšiť srdiečko. Bude mi jemne klepotať až do konca môjho života. Potom po rokoch, keď sa unavízastane a zomriem.
2. júna: Každým dňomo vlások podrastiem, už sa mi formujú nohy a ramená, ale ešte musím počkať, kým ma tieto nôžky ponesú do náručia mama, kým moje ramená dokážu obať otca.
12.júna: Tenké prstíky už nadobúdajú svoj tvar, moje ruky budú maznať bábiku , hádzať loptu, trhať kvety. Jedného dňa zahrajú na husliach, namaľujú obraz.
20.júna: Dnes si sa, mama dozvedela od lekára, že je to pravda, že v tebe rastiem. MAMA ty sa netešíš, nie si šťastná? Onedlho budem v tvojom náručí.
25.júna: MAMA i otec ešte nevedia, že budú mať dievčatko. Možno by chceli chlapca,alebo dvojčatá. Ja ich však prekvapím. Chcela by som sa volať Monika, ako mama.
13. júla: Vidím, ale je tu okolo mňa tma. Čoskoro uvidia moje očká slnko, kvety, hrajúce sa deti.. Neviem, ako vyzerá more, hory,príroda, dážď. Ako vyzeráš ty, MAMA? Mám už svoju tvár, že sa budem ponášať na MAMU.
24.júla: MAMA, počujem tlkot tvojho srdca. Ty počuješ ako bije moje srdiečko? Viem,že niektoré deti neprichádzajú ľahko na svet, ale dobrí ujovia lekári pomôžu matke aj dieťaťu. Niektoré matky vraj nechcú svoje dieťa. Ja však viem a netrpezlivo čakám na chvíľu, keď už budem v tvojom náručí, budem sa s tebou maznať a hrať,budeš mi spievať pred spaním. Čakáš na mňa tak ako ja na teba?
28.júla: MAMA, prečo si pripustila, aby prerušili môj život? Mohli sme sa spolu hrať a prežiť veľa veľa krásnych chvíľ.... !


Jednou možnosťou,ak matka nechce svoje dieťa je dať napríklad na adopciu. Pretože je veľmi veľa žien,ktoré žiaľ nemajú to šťastie mať dieťa a jednoducho si ho chcú adoptovať. Prípadne existuje aj možnosť,že ich dieťa vynosí náhradná matka. Alebo druhý spôsob je uložiť dieťa hneď po pôrode do Hniezda záchrany,tak sa o dieťaťko patrične postarajú a pracovníčky nehľadajú matku,ktorá tam dieťatko nechala. Potom si môže dieťaťko osvojiť iná rodina a tak má možnosť žiť svoj krasny život aj mimo matkynho bruška.

Predstavme si, že by lekári, keď už bolo dieťa mesiac na svete, boli žene zistili tú istú chorobu. Oznámili by jej, že jediný spôsob, ako sa zachrániť, by bolo pristúpiť k transplantácii nejakého životne dôležitého orgánu jej dieťaťa. Dieťa by však bez tohto orgánu neprežilo. Nebol by postoj väčšiny z nás v tejto situácii jednoznačnejší? Nestáli by sme na strane dieťaťa? Ťažko by akákoľvek matka volila smrť vlastného dieťaťa na záchranu vlastného života. Nie je nenarodené dieťa takisto dieťa?