Otec, cisár Jozef Maximilián Bavorský, ale aj nespočetné príbuzenstvo si pošuškávalo o nedeľnom požehnanom pôrode. Alžbeta, familiárne nazývaná Sisi sa podľa zúčastnených nemohla pýtať na svet v lepší čas.
Šťastné a bezstarostné detstvo
Tak môžme nazvať Alžbetin život. Dôležitú úlohu tu zohrával fakt, že Jozef nenechal vychovávať svoju milovanú dcéru v bubline nezmyslených a možno aj zastaraných španielskych protokolov. Jej miláčik si pobehoval medzi ,,obyčajnými“ deťmi, vychutnávajúc si nevinné šibalstvá. Detský záujem si pravidelne získaval výletmi do prírody, poľovačkami alebo výukou na citaru, no v neposlednom rade zasvätenia do tajov jazdectva.
Náhoda jej zmenila život
Napriek tomu, že mladej slečne kolovala v žilách modrá krv vyhliadky do budúcnosti nenasvedčovali niečomu neočakávanému. Ani v najmenšom nemala predstavu o tom, že svet, ktorý tak poznala a milovala sa nenávratne rozplynie a cesta späť – nebude možná. Osudná chvíľa spojila cisára Františka Jozefa I. a Alžbetu v Ischli. Kroky budúceho vladára mali smerovať k Alžbetinej staršej sestre – Helene (Néné).
Monarchia vsadila všetky karty na uhladenú ženu, v najlepších rokoch. Ovládať etiku, príjemné vystupovanie na verejnosti, to všetko spĺňala Helena, aspoň v očiach panovníckej rodiny. Čo viac si mohol želať nastavujúci ženích? Pravdepodobne oveľa viac. Jediná prechádzka s prostorekou Alžbetou stačila nato, aby prehodnotil svoje doterajšie záväzky. Dá sa predpokladať, že nenútenosť a ľahkosť všetkého čoho sa dotkla, blahodarné pôsobilo na zmysli ustarosteného muža. Škandál neopísateľného rozmeru, sa však nekonal. Obe rodiny sa diskrétne dohodli, o zrušení plánovaného manželstva. Verejnosti tak neponúkli na zlatom podnose bulvárne sústo.
Dieťa sa stalo priskoro ženou
Na doterajšie potulky musela zabudnúť 24. apríla 1854. Bezstarostnému pobehovaniu po horách a poľovačkám bolo koniec. Viedenské noviny opisovali kvetnato rozprávkovú udalosť roka : "Jeho c. a k. apoštolské veličenstvo, náš najmilostivejší pán a cisár, požiadal počas svojho najvyššieho pobytu v kúpeľoch Ischl o ruku dcéry ich Kráľovskú Výsosť, vojvodu Maximiliána Jozefa a vojvodkyne Ľudovíty, rodenej kráľovskej princeznej bavorskej, princeznej Alžbety Amálie Eugénie, vojvodkyne bavorskej. Po dovolení kráľovských rodičov, Jeho Veličenstva Maximiliána II. Bavorského, ako i najmilostivejšej matky nevesty, bolo zasnúbenie uskutočnené. Požehnanie Všemohúceho nech spočíva na tento cisársky dom a mocnárstvo oblažujúce udalosti." Rodina bavorského princa Maximiliána sa 20. augusta 1853 plavila loďou. Cieľovou stanicou sa stala Viedeň. Nebol to výlet ale cesta, ktorá od základov zmenila Alžbete život. Vo veľkomeste ju vítal početný zástup obyvateľov, boli nesmierne zvedaví na nový ,,rakúsky prírastok“. Obdivovateľov aj zvedavcov zachvátil ošiaľ menom Sisi. Honosnú svadbu pozoroval celý svet, konala sa vo večerných hodinách viedenského kostola sv. Augustína, ožiareného nespočetným množstvom blikajúcich sviečok. Život spojila s mužom, ktorý ju nevýslovne miloval, čo dokazujú aj neskoršie vzniknuté situácie. Opätovala však jeho city? S pribúdajúcimi faktami môžme s určitosťou povedať, že Sisi bolo ešte nezrelé dieťa, neznalé citov - ako láska. Bremeno vlády, nechápavé ale aj spýtavé pohľady okolia ju sťahovali viac a viac do svojho vnútorného sveta. Na jej manžela doliehali panovnícke povinnosti. Arcivojvodkyňa Žofia – matka cisára Františka Jozefa I. a Alžbeta si nevedeli prísť na meno. Možno by sa zdalo, že aspoň komorné sa stali jej dôverníčkami. Staršie ženy však neboli dobrá partia. Svoje srdce ako tak otvorila učiteľovi gréčtiny Constantinovi Christomanosovi a kaderníčke Franziske Feifalikovej. Do konca svojho života žila vo svojej vymyslenej realite, či už to bol chorobný stav alebo len útek pred svetom, to už presne s istotou povedať nemôžeme. Rozprávka, žili šťastné až kým nepomreli, sa teda nekonala.
Garderóba mladej dámy
Na život v prepychu a lesku sa dá ľahko zvyknúť. Komu by sa nepáčilo nepísané pravidlo, podľa ktorého si mohla obuť jeden pár topánok nanajvýš šesťkrát? Z drahého úlovku sa vytešovali komorné. Po akcií ,,šesťkrát a dosť” - si napr.pre predstavu len zo svadobnej garderóby medzi sebou ,,rozobrali” luxusné kúsky, pozastávajúce zo šiestich párov kožených čižiem, ako aj 113 párov topánok zo zamatu, atlasu, hodvábu a atď. Okrem toho na jej konto putovalo veno od otca, v celkovej hodnote 50.000 guldenov (vyše šesť miliónov šilingov). Ďalej sem smerovala speňažená ,,daň po svadobnej noci“ - v hodnote dvanásťtisíc dukátov. Za zmienku určite stojí aj uhradenie jej nákladných ciest v roku 1860, ale aj výstavbu sídla Achilleionu a mnohé jej iné rozmarnosti. Zoznam platieb by bol ďaleko siahajúci. Útla žena si pravdepodobne slovo láska kompenzovala so slovom prepych, dostatok, výstrednosť. Tri slová viedli k presvedčeniu povedať ,,áno“, cisárovi Františkovi Jozefovi. Dievčatká v jej veku sa často hrávajú na princezné, no nevedia akú daň prináša tento stav. Alebo sa chcela vyrovnať svojej staršej sestre? Tak či onak, voľba ju viedla k záhube.
Kult tela
Cisárovnine myšlienky doslovne ráno či večer smerovali k starostlivosti o telesnú schránku. Dnes lekári konštatujú, že išlo prinajmenšom o anorexiu. Pri svojej výške 172cm vážila počas celého života vždy okolo 45 – 50kg. Chorobnú štíhlosť si všimla aj manželka anglického veľvyslanca : „Na chudom hrdle má volánik z čierneho flóru. Jej tvár vyzerá ako maska.“ Služby Francisky Feifalikovej využila aj pri ,,premeriavacích úkonov“. V praxi to znamenalo, že každé ráno a večer sa cisárovnej odmeral obvod lýtok, stehien a pásu. Všetky hodnoty sa dôkladné zapisovali. Číslo tri si pravdepodobne veľmi obľúbila, pretože ho využívala aj pri kontrole svojej hmotnosti. Alžbete jednoducho nestačilo odvážiť sa raz za deň. Každú rastúcu odchýlku zaznamenanú v zošite riešila cvičeným. Telo týrala aj počas spánku. Zaspávala s „mokrými obkladmi okolo bokov, aby si uchovávala štíhlosť.“ Obľúbeným nápojom bola zmes pozostávajúca z rozšľahaných surových bielkov. Nezanedbala ani starostlivosť o pleť. Nedala dopustiť kúre, pri ktorej sa jej prikladali na líca a čelo tenučko nakrájané teľacie rezne. Samotnou kapitolou sú vlasy. Cisárovná ich milovala, siahali až po kolená. Česať sa mohli len pomocou jantárového hrebeňa. Každý vytrhnutý ,,mŕtvy vlas“ musela kaderníčka odložiť na striebornú misku, ktorú vždy ukázala panovníčke. Vytrhnutie aj jedného vlasu znamenal veľkú pohromu.
Film o ,,cisárovnej Sisi“ je len blud
Filmové spracovanie s Romy Schneiderovou sa síce ľahučko sleduje, ale neodráža skutočnosť. Cisárovná často citovo vydierala svojho muža. Vo svojich listoch často používala slová : „Ďalej si prajem,“...a nasledoval dlhý rad požiadaviek. Zaužívaná metóda plnila očakávania do bodky. Láskavá matka - tak prezentuje film hlavnú postavu. Bolo však tomu naozaj tak? Pramene poukazujú nato, že Sisi pravdepodobne bola moc zaujatá sama sebou, na deti teda nebol čas. Každodenné cvičenie, jazdenie, prílišná kontrola svojho tela a v neposlednom čase ustavičné cestovanie, nakupovanie ale aj choroby zapríčinili odcudzenosť. Dcéru Máriu Valériu mala ako - tak rada, na Gizelu sa nemohla ani pozerať a syn Rudolf klesol jej v očiach na samotné dno. Stalo sa tak potom, čo spáchal samovraždu.
Aby mala pokoj aj od svojho manžela, našla mu náhradu. Herečka Katarína Schrattová vypĺňala a nahrádzala to, čo cisárovná nedokázala.
Alžbete Bavorskej prezývanej Sisi, sa stalo jej ,,kočovníctvo“ osudné. Umrela na svojich cestách, ktoré tak milovala. Zavraždil ju Luigi Lucheni, nebezpečný anarchista.
(mh)
Zdroj : www.cisarovnasisi.estranky.cz
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sisi
Foto: internet
