Monika Hanigovská
Muž bez mena: Mojím cieľom sú prostitútky a budem ich párať
Vážený šéfe", "Smelý Jack" a "Z Pekla"
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nezaradené
Monika Hanigovská
Stavba, ktorá nás prežije po ďalšie tisícročia
Statný snedý muž fascinujúco pozeral na svoje dielo. Prižmúrenými očami sledoval tisíce spotených mužov, pracujúcich na veľkom kamennom sne, ktorého základy mali stáť na veky. Nespočetné množstvo rúk a nôh sa zapájalo, do veľmi odvážneho plánu. Cheops si spokojne oblizol dolnú peru, mal neodškriepiteľné pravo. Ostatok sveta spal tvrdým spánkom, nevediac nič o kamenných stavbách, zatiaľ čo tu, slnkom ohnuté ošľahané chrbty prezrádzali neskutočné pracovné nasadenie. Rozdelenie úloh bolo dokonalé. Od nosičov ťažkých vápencových kvádrov, až po prísnych kontrolórov. Vzduch bol nasiaknutý nielen pachom pracujúcich Egypťanov a cesnakom, ktorý sa tak hojne dostával na prídel, ale aj vzrušenými a nedočkavými pohľadmi Egypťanov. Aj v 21. storočí pocit ohromenia a úžasu pretrváva.
Monika Hanigovská
Kedy budeme milovať Barmu?
Dnes je pre Slovensko úplne banálna záležitosť vyjadriť svoju mienku bez toho, aby bola dramaticky potlačená alebo krvavo potrestaná. Obyvateľa majú možnosť vybrať si zo širšej palety periodickej tlače, než to bolo pred rokom 1989, taktiež sledovať bez cenzúry televízne programy a bez výčitiek si ,,naťukať“ internetovú adresu. Nebolo to dávno, čo aj Slovensko urputne zápasilo o nezávislosť, o samostatné bytie. Ľudská dôstojnosť, sloboda slova, prejavu, tlače, to všetko bolo úspešne potláčané a pre nás neznáme. Aj keď na nás stále (do)dýchava závan režimu, sú tu mnohé krajiny, ktoré zvádzajú nerovnocenný boj aj práve dnes.
Monika Hanigovská
Deväťročný (bábko)vládca
Každodenná hra nemala konca kraja. Chvíľku detské rúčky zamestnávali vyrezávané pozlátené egyptské vojsko, ktoré neúprosne bojovalo proti večným nepriateľom Egypta, Núbijcom. Keď už chlapca opustila bojovná zápalnosť, jeho čokoládové očí uprene sledovali rozprávača pútavých príbehov. Zraky kráľovstva, ale aj davu sa upierali na malého, sotva deväťročného chlapca, ktorý mal nosiť na hlave symbol moci, nápadnú korunu, tzv. pšent, zobrazujúcu spojitosť oboch krajín. Malé chlapča malo vládnuť celej krajine, no nestalo sa tak. Tutanchamón mal v čase dospelosti zaháňať pevnou rukou nepriateľov. Nestihol nič podniknúť, pretože zomrel v mladom veku. Preslávilo ho niečo, čo žiadneho faraóna pred ním. Do siene slávy ho ,,uviedla“ smrť.
Monika Hanigovská
Nepochopená „cisárovná Sisi“
Nočný studený vietor roku 1837 nemilosrdne bil do okeníc mníchovského paláca rodiny Wittelsbachovcov, ako keby chcel prerušiť hlasný a čoraz nástojčivejší plač novorodeniatka. Malé stvorenie nemohlo byť krajším darčekom. Hrdá matka, vojvodkyňa Ľudovika so vztýčenou hlavou radostne ukazovala jemnými pestovanými rukami na dva drobučké biele zúbky, ktoré podľa starých povier znamenali nesmierne šťastie.
Monika Hanigovská
Bradatá kráľovná
Dnešná noc bola ťaživá pre všetkých egyptských rodinných príslušníkov. Každá zmena svalu na tvári kráľovského doktora mohla znamenať nevyslovený ortieľ smrti. Popretkávaným zhusteným vzduchom kvílenia, obracania sa na bohov, neistoty, bolesti, ale aj vypočítavosti sa rytmicky ozývali aj známe isté kroky, ktoré uberali nielen na tempe, no i hlasitosti – patrili Hatšepsut (Maatkare), najstaršej dcére faraóna Thutmosa I. a kráľovnej Ahmose (z 18. dynastie). Zastala pri ťažkých vyrezávaných dverách, patriacich jej božskému otcovi. S bolestivým nádychom tak ako potichučky otvorila, tak aj zatvorila dvere a ocitla sa pred lôžkom chorého otca, ktorého vôbec nespoznávala. Bledá vpadnutá a spotená tvár neprejavovala žiadne známky života. Avšak, keď svit mesiaca dopadol na jeho unavené oči, telo jej striaslo, až po končeky prstov. Tutmos I. upínal zrak na svoju vystrašenú dcéru. Ticho prerušili nepravidelné stony panovníka, ťažko sa drajúc z polozatvorených suchých úst. Útržky slov sa však nespojili do viet a nedopovedali svoj životný príbeh. Kráľovský dvor sa pozeral na troje pári očí. Doktorove, vyjadrujúc sklamanie z prehry, nehybné a matné faraónove – vyjadrujúc
Monika Hanigovská
Egyptský revolucionár
Achnaton otvoril oči. Vedel, že dnes nastane významná zmena pre celý Egypt. Obliekol si len jemne tkanú tuniku. S úsmevom na perách sledoval svoju veľkú kráľovskú manželku, pokojne spiacu na lôžku. Keď si túto chvíľku uložil hlboko do pamäti, bozkom prebudil svoju ,,slnečnú krásavicu“, ako ju rád volával. Po krátkom sledovaní vychádzajúceho božského slnka obaja vykročili pevným krokom k novej a nepoznanej ceste. Dvaja mladí ruka v ruke, proti kráľovskému dvoru – najmocnejším kňazom v krajine, za ktorými stálo veľa stúpencov ale i samotnému ľudu.
Monika Hanigovská
Malá, veľká žena
Útle židovské žieňa tajne kráčalo k dverám nelegálnej tlačiarne. Stihlo sa ešte dobre poobzerať, či ju nesledujú pomstychtivé oči... Pravou ruku siahla do vrecka nohavíc, kde ucítila tiaž známeho kovového kľúča. Pootočila ho a ocitla sa na známom, dôvernom mieste. Áno, tá vôňa, šepot hlasov a zvuky sa jej vryli už dávno hlboko do pamäti. Práve tu zhromažďovali ,,revolucionári“ svoje myšlienky, ktoré sa tlačili na papier, ilegálne a tajne putovali v tlačenej podobe do rúk odberateľom.
