Analytický rebríček The Economist Intelligence Unit – EIU zostavený v roku 2006 predstavil 55 totalitných krajín. Žiaľ ani po roku 2006 sa situácia nezlepšila, práve naopak mocnosti čoraz pevnejšie držia v rukách neobmedzenú moc. Na nelichotivom piatom mieste sa umiestnilo Mjanmarsko (bývalá Barma). Charakterizuje ju azda všetky črty tyranstva, ktoré sa časom vykryštalizovali do dokonalej mašinérie. Dokazujú to aj slová z výročnej správy Reportéri bez hraníc, ktorú v utorok to jest.16.10.2007 zverejnili v Paríži : …,,Zo svetadielov je na tom najhoršie Ázia. Z 20 krajín na konci rebríčka je sedem ázijských, konkrétne Pakistan, Srí Lanka, Laos, Vietnam, Čína, Mjanmarsko a Severná Kórea“.
Dobrý začiatok, zlý koniec
Vráťme sa ale úplne na začiatok, k hybnej páke diktatúre. Myslím si, že nie je potrebné opisovať zrod vládnucich dynastií. Dôležitých je niekoľko atribútov, ktoré sa významne podieľali na jej formovaní a až ustáli na dnešnej konečnej podobe. Prvá výrazná zmena nastala v roku 1886. Veľká Británia si podmanila túto najväčšiu krajinu Juhovýchodnej Ázie, čo viedlo k strate samostatnosti. Rok 1948 sa stal prelomovým pre kraj známy najväčšou základnou výroby omamných látok. Nastalo oslobodenie, samostatnosť od Veľkej Británie. Situácia ktorá nastala, však bola neovládnuteľná. Deň bez vzbury neexistoval. Veľká nádej sa preto vkladala do veľkej osobnosti, muža s neuveriteľnou charizmou - generála Augna Sana. Stal sa však nepohodlným pre inak zmýšľajúce skupiny. Jeho smrťou zaniklo puto medzi etnikami. Práve túto trhlinu využil generál Ne Win, uskutočnil prevrat a tak nastolil tvrdú nekompromisnú vládu. Svojou politikou vtiahol Barmu do medzinárodnej izolácie. Voľby v roku 1990 vyhrala „Národná Liga pre demokraciu“ vedená Aung San Suu Kyi, keďže vládnej junte boli proti srsti, stali sa neplatné. Nasledovalo domáce vezenie trvajúce až do roku 1995. Bojovníčka a držiteľka ,,Sacharovej ceny za slobodu myslenia“ bola niekoľkokrát znovu zadržaná. Nastala vláda generála Thana Swema.. Stojí na čele obávanej Štátnej rady pre mier a rozvoj, teda akéhosi vládneho kabinetu chunty. Generál Šve odštartoval svoju politickú kariéru v roku 1988, po krvavom potlačení študentských demonštrácií. Ráz krajiny sa nezmenil od roku 1993. Vláda úspešne parazituje na svojich hostiteľoch – občanov, naďalej.
Vitajte v Bublinovej Krajine
Sloboda slova a sloboda tlače patria medzi základné piliere demokratických krajín. Ich absencia spôsobuje okrem degenerácie ľudského myslenia a úsudku (keďže sú ,,masírovaní“ propagandou) aj k absencií ,,strážneho psa“, ktoré média vykonávajú v demokratických krajinách. To znamená, že nemá možnosť kontrolovať, poukazovať a napomínať deformujúce vplyvy. Príkladom sú vychádzajúce periodiká spadajúce pod prísny dohľadom Rady pre skúmanie tlače. Náznak rozdúchania politickej situácie a sním spojitosť s nespokojnosťou ľudu, by viedol prinajlepšom k priamej ceste do väzenia. Zahraničné periodiká v krajine občan nezoženie. Nie sú prístupné pre svojich obyvateľov. Výnimku tvoria zahraničný turisti, ktorý majú prístup k informáciám takéhoto typu. Ale ani tu cenzúra neobišla naprázdno. Listy novín a časopisov neobsahujúce vnútený politický model sú odtrhnuté resp. inak poškodené. Obyvatelia tak nemajú žiaden prístup k informačnému toku a sú doslovne odrezaný od okolitého sveta. Aká je teda charakteristika modelu slobodnej tlače, chýbajúca v Mjanmarsku? Nasledujúce slová sú opakom toho, čo by sa malo diať. Medzi kritéria slobody médií jednoznačne musíme zahrnúť : ... ,,oslobodenie od akéhokoľvek regulácie a kontroly zo strany vlády, ktoré by znamenali cenzúru alebo obmedzovanie slobody “. Oslobodenie od regulácií a cenzúry tak vedie k vzniknutiu čo najširšieho spektra tlače. Práve táto slobodná a rozmanitá tlač ale aj ostatné média ,,podporujú bežné procesy pokrokových zmien v spoločnosti (pravidelné striedanie vládnucich elít, cirkulácia moci a úradu)“. Internetové médium nedopadlo o nič pozitívnejšie. Odsúhlasená je len národná sieť. Štát však zasahuje oveľa hlbšie do súkromia svojich obyvateľov, pretože všetky emaily kontroluje tajná služba. Súkromie tu nemá miesto. Rovnako je aj každodenný život v Barme poznačený bezprávím. Možné ho postrehnúť na všetkých úradoch. Každodenné pre nás samozrejmé postupy a úkony, sú tu preplácané či uplácané. Napr. základnú starostlivosť u lekárskeho personálu treba motivovať sumou šplhajúcou sa do 100 USD. O ne demokratickosti a brutálnosti nasvedčujú aj letecké snímky. Na satelitných záberoch poriadených z 28.9. 2007, je jasne vidieť zmiznutie 18 dedín. Po dedinách ostal len popol. Význam slova ľudské práva, neexistujú. Zarážajúci je fakt, že média ale aj svet začal monitorovať situáciu, až po vypuknutí masovej demonštrácií napriek tomu, že diktatúra tu neotrasiteľne kraľuje už 45 rokov. Nespokojnosť občanov sa vyhrotila septembrových protestov, ktoré napäto sledovali azda všetky média na svete. Svoj negatívny názor proti nastolenej vláde vyhnal do ulíc desaťtisíce mníchov. Slovensko tiež zažilo manifestáciu známu pod pojmom ,,sviečková manifestácia“ ale nezapísala sa do dejín krvou, ako v Mjamarsku. Vláda pohotovo zareagovala a poslala na neozbrojených mníchov vojenskú juntu. Krvavá demonštrácia si vyžiadala najväčšiu daň – ľudské životy. Počas teroru prišiel o život aj čínsky novinár. Kolotoč sa však nezastavil. Vláda naďalej pokračovala v masovom zatýkaní obyvateľstva, pravdepodobne v snahe umlčať ľud ale aj ukázať svoju silu a prevahu. Vládne noviny zdedili do sveta, že z 2093 zadržaných osôb prepustili 1215 ľudí. Ďalej svoje počínanie v pokračujúcom zatýkaní ospravedlňovala tým, že ide len o vypočúvanie osôb, ktoré sa zúčastnili na demonštráciách. To, ako sa k tomu stavia orgán nasvedčuje fakt, že 5.10. 2007 sa Mjanmarsko vyjadrilo k Bezpečnostnej rade OSN, podľa jej slov sa krajina dostáva do ,,normálu“. Mjanmarský veľvyslanec Kyaw Tint Swe vyhlásil, že prípadné kroky OSN by boli ,,neoprávnené“. Neoprávnené používanie moci vlády smerujúce k ľudom, sa akosi pozabudlo. Počínanie vlády naďalej sleduje pozorne celý svet. Vlna kritiky je tu viac ako opodstatnená. Vláda porušuje a tvrdo potláča ľudské práva. Vzniknutú situáciu nenechali chladnými predstaviteľov OSN. Požadujú urýchlenie zaviesť demokraciu :"Ľud Mjanmarska trpí izoláciou už dlho a je najvyšší čas, aby si mjanmarské úrady a ľud užívali demokraciu aj slobodu. Dúfam, že to úrady budú brať veľmi vážne,"dodal generálny tajomník OSN . Európska únia (EÚ) a Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) taktiež považujú nastolenie demokracie . Svoju nevôľu vyjadrila Americké ministerstvo ktoré 27.9. 2007 uvalilo na 14 predstaviteľov vládnej junty hospodárske sankcie. Dna 4.1.2008 si Mjanmarsko pripomenulo 60. výročie vyhlásenia samostatnosti od Veľkej Británie. Líder junty generál Than Šve vyhlásil, že budú nasledovať reformy, tzv. cestovnej mapy k demokracii. Mal by sa viesť v duchu demokracie. Tento plán však vznikol pera samotného generála. Myslím si, že táto reforma je len zámienkou k upokojeniu, ale nebude smerovať k veľmi významnej zmene.
Skreslená Barma očami Slovákov
Aj nás sa skloňuje slovo Barma. Okrem nedostatučného záujmu médií poukazujúcich na rýchlopostrihané nepokojné zábery, sľubujú mnohé cestovné kancelárie pobyt pre našinca v tomto exotickom prostredí. "Dobrodržné cesty po Barme", "Objavte najlepšie z Barmy" a mnohé iné výletné heslá zastávajú obraz exotickej, dobrodružnej, lacnej a "neopozeranej dovolenky". Avšak na Slovensku našťastie vnikajú aj humanitárne organizácie s cieľom ukázať pravú sociálnu tvár tejto krajiny. Príkladom je "človek v ohrození", kt. ponúkol na festivale "Jeden svet 2009"pohľad na tento dlhotrvaúci a neutíchajúci problém. Komunistická diktatúra kosila Slovákov roky. Zahraničné média prevažne len monitorujú vzniknutá sitáciu. Opäť sa opakuje história? Musí sa toto tyranstvo beštiálne vymrštit do obludárnych orgií, aby prestalo spútavať už aj tak zdeptané obyvateľstvo? Svet len mlčí.
Cesta bez konca
Krajinu ktorú toľké roky riadi to iste spoločenstvo nemá v najmenšom záujme sa vzdať moci a postavenia. Medzinárodná komunita OSN a Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov však vydali vyhlásenie že v ktorom „dôrazne odsúdili“ vzniknutú situáciu v bývalej Barme, ale konkrétne a hlavne účinné kroky sa bohužiaľ nedejú. Vojenská diktatúra dovolila návštevu veľvyslanca OSN pre ľudské práva P.S.Pinheira aby vyšetril násilie, ktoré bolo spáchané na mníchov, keďže štrajk vypukol v septembri a veľvyslanec prišiel na ,,miesto činu“ až po dvoch mesiacoch, vieme si predstaviť to divadlo.
Od toto počinu prešlo niekoľko rokov. Azda naposledy "trestali" previnilcov lídri EU pred rokom. Stalo sa tak na popud preďlženej väzby Aun San Sun Ťij. Členovia sa vtedy vyjadrili o drevárskom priemysle a ťažbe vácnych rubínov, kt. prinášajú Barme vysoké ekonomické injekcie. Lídri EU si podávajú inječné striekačky s cieľom postrašiť. Zastaviť prísun peňazí., zatiaľ čo obyvateľstvo umiera od nedostatku základných ľudských potreb.
Gba Majay Bma, tak znie štátna hymna Mjanmarského zväzu. V preklade ,,Budeme milovať Barmu“. Barmu však čaká ešte dlhá cesta...pri ktorej si budú uvedomovať význam slov. To sa stane až po pochovaní súčasného režimu. Až potom budú milovať Barmu. Svoju rodnú zem.
Zdroj :
McQUAIL, D. : Úvod do teorie masové komunikace : Model svobodného tisku.
http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=13&prm1=0&prm2=14&prm3=14783 (2007-10-17)http://hn.hnonline.sk/c3-22110720-k10000_d-to-vladne-v-mjanmarsku http://dnes.atlas.sk/zo-sveta/152302/mjanmarsko:-sn-straca-trpezlivost-s-u
http://epocha.sk/content/view/3855/34/
Foto: internet
