Viete, ja zvyknem využívať situácie v prospech umeleckého diela. Keď ho tvorím, snažím sa mu odhadzovať všetky prekážky z cesty a využívať všelijaké lesti. Prekrúcam realitu, manipulujem ľudí kvôli umeniu. Ale umenie je pre vás a o nás všetkých. Ľudí, ktorých potrebujem pre tvorbu diela, zvyknem občas klamať, alebo im hovorím polopravdy. Zatajujem skutočnosti, pretože inak by bolo jasné, že tí ľudia odmietnu. No a to by bol koniec tvorenia. A to ja nemôžem dopustiť, chápete? Pretože tvoriť, to znamená podstatu môjho jestvovania. Účel svätí prostriedky, tak sa vraví nie? Čo keď umelec kradne predmety pre ich transformáciu na umelecké dielo? Čo keď sa umelec so zámerom videoartu prihlási na sexchat ako model a predáva tak svoje telo?
Aj umelec môže byť slávny, za to čo vykonal. Trebárs vykonal veľkú potrebu v galérii priamo na podlahu, a potom exkrement vystavil na obdiv divákov. Myslíte, že by mohol byť za tým nejaký hlbší význam? Alebo umelec onanoval na otvorení výstavy a šokoval tak prítomných hostí.
Alebo presviedčal zvedavých ľudí na ulici, aby siahli do krabice pripevnenej na aktérov trup a oni nahmatajú jeho penis. A dokonca si umelci medzi sebou závidia a túto závisť vystavujú, pýšia sa ňou. Nadávajú si do škaredých vulgarizmov a potom to striekajú v galérii po stenách.
Alebo sa umelec navlečie do svadobných šiat a zavesí sa dolu hlavou do výkladu v obchode. Či sa posadí na ulicu a žobre vo verejnom priestore a pri tom nie je na tom finančne vôbec tak zle. Nastavuje umelec zrkadlo spoločnosti? Môže cirkev takéto umelecké diela tolerovať? Aké by ste dali rozhrešenie všetkým súčastným umelcom, aby sa očistili od hriechov ktoré spáchali pre umenie?
