Samova ríša a Veľká Morava
Slovania prišli na naše územie koncom 5. Storočia n.l. a v 6. Storočí už prevládali. Slovanské kmene boli ohrozované nájazdmi Avarov a tlakom vyspelejšej Franskej ríše. V roku 623 franský kupec Samo vytvoril prvú slovanskú ríšu, ktorej územie sa pravdepodobne rozkladalo na južnej Morave, juhozápadnom Slovensku, dolnom Rakúsku a severozápadnom Maďarsku, ríša sa rozpadla po Samovej smrti v roku 658. Nevie sa, kde ležalo sídlo Vogastisburg. Územie dnešného Slovenska po rozpade Samovej ríše bolo v centre mocenských záujmov expanzívnych Frankov, agresívných Avarov ale aj vplyvných Byzantíncov. Moc Avarov sa výrazne zoslabila v roku 796, kedy ich porazil frankský kráľ Karol Veľký a dostal sa do susedstva naších predkov. Táto situácia bola vhodná pre Slovanov, ktorý si postupným hospodárským vývojom a zjednocovaním kmeňov utvorili predpoklady pre vznik prvého štátného útvaru západných Slovanov - Veľkomoravskej ríše (833-907). V prvej tretine 9. Storočia vzniklo Pribinovo kniežatstvo so sídlom v Nitre. Z juhozápadného Slovenska zasahovalo až do Turca, na Považie, na dolnú Oravu, Spiš, Gemer a Zemplín. Knieža Mojmír vytvoril v susedstve Moravské kniežatstvo. Okolo roku 833 porazil Pribinu a pripojil jeho kniežatstvo k svojmu, v dôsledku čoho vznikla Veľkomoravská ríša. Najväčšiu rozlohu mala za panovania Svätopluka (871-894), kedy siahala až do Potisia, Malopoľska, západného Maďarska, Čiech, Sliezka a Lužického Srbska. Na konci 9. Storočia prenikli z východu do centrálného dunajského priestoru starí Maďari. Svojími výbojmi v 10. Storočí rozvrátili Veľkomoravskú ríšu a jej územie postupne začlenili do vznikajúceho maďarského štátu. Víťazní starí Maďari sa uspokojili s územím Panónie a dnešného Slovenska, čo umožnilo staročeským kmeňom založiť si pod vedením Přemyslovcov vlastné české kráľovstvo. Přemyslovci sa pokúšali o ovládnutie západného Slovenska až po dunajskú líniu, čo sa im podarilo len v druhej polovici 10. storočia. Potom ich v tomto priestore na krátku dobu vystriedali poľskí Piastovci.
Takmer celé územie Slovenska sa snažil ovládnuť aj poľský kráľ Boleslav Chrabrý. Uhorskému kráľovi Štefanovi I. sa však podarilo mierovou zmluvou v r. 1018 priestor ležiaci na juh od Karpát
udržať, čím sa územie dnešného Slovenska definitívne stalo súčasťou uhorského štátu.
Uhorský štát sa od začiatku delil na údely. Jeden z takých údelo bolo aj Nitrianské údelné vojvodstvo, ktoré možno považovať za prežívajúci pozostatok z veľkomoravského obdobia. Zahŕňalo celé dnešné územie Slovenska a časť severného Maďarska. Údely boli zrušené začiatkom 12. Storočia.
zdroj: Kolektív, Humánna geografia Slovenskej republiky, 2006 (skriptá)
