Necelých 24 eur, to je mesačná dávka na jedno dieťa na Slovensku.
Začnime teda kalkulovať. Ak to vydelíme 30 dňami tak na jedno dieťa je 0,80 na deň. Čo mu zato kúpime? Oblečenie, jedlo? Je ťažké sa rozhodnúť lebo obe veci sú potrebné. A nielen to. Treba kúpiť nejaké veci do školy a ak náhodou dieťa ochorie, lieky tiež treba zaplatiť. Teraz hovorím o školopovinných deťoch a je to len zlomok toho, čo potrebujú. Tí menší potrebujú mlieko, plienky, oblečenie, kočiarik. Akokoľvek počítam, nič z toho mi z nášho rozpočtu 0,80 eur nevychádza.
A preto sa pýtam, nie je niekde chyba? Veď to predsa nie je možné, aby sme vychovali dieťa z tejto sumy. Možno by som sa nad tým nepozastavila lebo u nás je veľa vecí tak nepochopiteľných. Ale keď si v správach pozriete ako sa niektorí naši poslanci v parlamente nudia lebo ich nebaví čítať noviny, je mi z toho do plaču. Dostanú kráľovsky zaplatené za nič, vozia sa na drahých autách, majú luxusné domy či vily a poniektorí na rukách hodinky za niekoľko tisíc eur.
Tak teda nechápem, či je chyba v mojich výpočtoch alebo niekde inde? Keby sa každý jeden poslanec vzdal mesačne aspoň pár desiatok eur zo svojho platu, mohli by sa zvýšiť o niečo detské prídavky. Nebolo by to fajn? Alebo im treba dať 3 eurá na hodinu a nech čítajú trebárs aj noviny. Je škoda, že ich táto situácia netrápi. No ale oni nám nepomôžu, musíme si pomôcť sami.
Trochu som odbočila od témy a tak sa vrátim k svojmu problému.
„Tak syn môj jedli sme včera a dnešný rozpočet 0,80 eura nám dovoľuje kúpiť pomôcku do školy. A na zimné topánky budeme šetriť od zajtra.“