Keď je lekár antivaxerom alebo v núdzi poznáš priateľa.

Písmo: A- | A+

Ak už pandémia nepredstavuje pre ľudstvo krízu, čo teda? Idea kolektívnej imunity získanej zdravou dávkou patriotizmu sa ukázala mylnou. Ako však presvedčiť pochybovačov? Ako ich naučiť doverovať vedeckému výskumu a technológiám ?

Ak už pandémia nepredstavuje pre ľudstvo krízu, čo teda? Čo nás mohlo preveriť viac? Idea
kolektívnej imunity získanej zdravou dávkou patriotizmu sa ukázala mylnou. Zmysel pre
zodpovednosť za zraniteľných (rodičov, starých rodičov a deti) sa stal prísľubom, ktorý
narazil na dvere vakcinačných centier tak silno, až nám z nich vyšlo do neba volajúcich 33%
zaočkovaných z celkovej populácie tejto republiky.
Keď v roku 1500 vykonal Švajčiar Jakub Nufer prvý zdokumentovaný cisársky rez na živej
žene (od staroveku do roku 1500 sa vykonával len na mŕtvych, resp. bezprostredne
umierajúcich ženách), nemohol tušiť, či matka s dieťaťom prežijú. Ale pokúsil sa, nemal inú
možnosť zachrániť ich. Záznamy hovoria, že prežili.
Podobne vnímam vakcináciu. Nevieme, kam nás táto pandémia dovedie, nepoznáme všetky
jej dôsledky a nevieme, aké benefity nám očkovanie prinesie, ale história opakovane
potvrdzuje, že vakcinácia je jedinou schodnou cestou v časoch pandémie a že nik ešte s
lepším nápadom neprišiel. Z toho pre nás vyplýva morálna povinnosť podstúpiť ju, aby naše
deti a vnúčatá nemuseli umierať predčasne. Ako to však vysvetliť pochybovačom? Ako ich
naučiť dôverovať vedeckému výskumu?
Nekompetentná a manipulatívna účasť sektárskych konšpiračných webov na antivaxerskej
kampani zrazila spoločnosť na kolená. Demokratické princípy nás nútia vysporiadať sa s
týmto syndrómom. Ak sa však do amatérskeho mišmašu zapojí zdravotník, ktorého odbor
nemá nič spoločné s infektológiou, škody sa ešte prehĺbia. Žiadny jednotlivec, ktorý je vo
virológii laikom, nemôže objektívne posúdiť ďalší vývoj pandemickej situácie a rozhodne
nemá morálne právo ohroziť svojou rétorikou pacienta (zatiaľ totiž nič efektívnejšie ako
vakcína v boji s koronavírusom neexistuje).
Paradoxom je, že medzi zdravotníckymi antivaxermi prevažujú tí, ktorí počas prvej a druhej
pandemickej vlny boli takpovediac mimo obliga. Preto zastávam názor, že inšpekcie na
ambulanciách by sa mali znásobiť. Mnohí zdravotníci totiž povýšili svoju bezpečnosť nad
pacientov. Hippokratovej prísahe evidentne neprikladajú reálny význam.
Ako zdravotníčka vnímam každý deň následky antivakcinačného fenoménu, príznačného
nielen pre Slovensko. Najviac ním trpia pacienti, ktorým sa neeticky, sugestívne a zväčša bez
odbornej verifikácie podsúvajú informácie predovšetkým o možných vedľajších účinkoch
očkovania. Ďalší paradox sa týka farmaceutického priemyslu. Konšpirátorom nedá spať zisk,
ktorý firma Pfizer nadobudla z distribúcie rovnomennej vakcíny. Kde boli antivaxeri, keď v
prvej a druhej vlne pandémie lekárne bojovali s nedostatkom paracetamolu či vitamínu D?
Žeby v lekárňach v radoch na paralen?
A čo tabakový priemysel, ktorý má na svedomí 6-7 miliónov obetí onkologických ochorení
za rok?! Čo zbrojársky priemysel, obchod s bielym masom a narkotikami?! Na týchto ziskoch
nezáleží???
Čo dodať? Snáď len dva odkazy, jeden priateľovi:. Ak si skutočný priateľ,ochráň ma-daj sa zaočkovať a spoločne si vychutnajme kávu na terase. Ja som to pre Teba už urobila.

Druhý pre zdravotníkov-antivaxerov: Mlčať je niekedy zlato. Jedine, že ste na jeseň všetci pripravení nasúkať sa do overalov, nasadiť si štíty, respirátory a zbierať polená, ktoré dnes hádžete svojim kolegom pod nohy.

Skryť Zatvoriť reklamu