Z Bratislavy nás v nedeľu podvečer vyprevadila búrka so silou prietrže, ale našťastie, kým sme dorazili do Viedne, ukázalo sa slniečko. (Aj Madonna sa počas koncertu priznala, že sa bála, či sa počasie stihne umúdriť.)
Policajti na križovatke pred štadiónom nás znavigovali patričným smerom k parkovisku, čo trochu zle niesol cez srdce náš navigátor, no napokon sme šťastne zaparkovali v parkovacom dome asi kilometer od miesta konania koncertu. Pri štadióne sme na každom kroku narážali na výborne označených pomocníkov, ktorých sa dalo opýtať na cestu, ktorí mali pri sebe aj mapku rozmiestnenia miest na štadióne Ernsta Happela. Cestou k nášmu vchodu a miestam na tribúne sme sa ešte posilnili tradičnými praclíkmi, a potom pri vstupe na štadión skontrolovali nás aj naše vstupenky...
Odvšadiaľ sa hrnuli ľudia (skoro 40 tisíc ľudí je naozaj poriadny dav!), no prekvapilo ma, že na nič nebolo trebať čakať, nevznikala žiadna nervozita. Na každom kroku sa dalo naraziť na mobilné toalety, alebo napríklad na bufety so zálohovanými plastovými pohármi. Musela som obdivovať dokonalú organizáciu koncertu.
Od ôsmej sme sa potom nechali rozvlniť charizmatickým francúzskym DJ Martinom Solveigom. Neďaleko nás sa nezávisle na sebe roztancovali dve sympatické dvadsiatky. Išla z nich veľmi pozitívna, nevtieravá a svieža energia, až bola radosť sa na ne pozerať.
Veľmi rýchlo sme zistili, že v našom sektore prevládajú hlavne Slováci. No ako všetci Slováci v cuzdine, príliš sme sa k sebe navzájom nehlásili. Teda aspoň do momentu, kým nezačala po desiatej spievať hlavná hviezda a dve štyridsiatničky, v sprievode odutého chlapa v k nim primeranom veku (zrejme partnera jednej z nich), sa hneď vedľa nás neprirodzeným vlnením vracali do puberty. Zaujali tak miesta predchádzajúcich sympatických tanečníčok, obzerali sa, kto ich pozoruje, a pritom sa výdatne podgurážovali pivom. Atmosféra im zrejme pripomínala niečo medzi festivalom Pohoda a dávno stratenou mladosťou, kedy pre nás vtedy vychádzajúca Madonna so svojim rebelstvom predstavovala celkom nový štýl. Uvoľnili sa, neprestávali v nepeknom metaní sa, jedna z nich nás dokonca chvíľami obšťastňovala svojimi pripitými postrehmi, ktoré v hluku našťastie zanikali. Predtým si nasadila slnečné okuliare - možno si myslela, že ju neuvidíme a prejavila tak posledné stopy súdnosti...
Po Martinovi Solveigovi sme na Madonnu čakali ďašliu hodinu, počas ktorej sa vlastne nič nedialo. No stálo to za to a celej jej šou naozaj nebolo čo vytknúť! Vypracované kostýmy, príťažlivá choreografia a nápaditá scéna, charizmatická diva, energickí a dokonale profesionálni tanečníci, do programu príjemne zapadajúce plnokrvne priznané chorálové prvky a v neposlednom rade pesničky, ktoré mnohokrát rafinovane odkazovali aj na jej ostatnú bohatú tvorbu. V prípade Express Yourself sme začuli porovnanie s Born This Way od Lady Gaga, kde ale "odkaz" zaznel zaspievaný na plné ústa úryvkom z hitu She's not me...
Osobne sa mi videli príliš prehnané narážky na násilie (množstvo zbraní, ktoré sa akože nonšalatne používali pri tanci alebo priamo zobrazované násilno-erotické pasáže), ako aj zdĺhavé momenty, kedy na pódiu zostali iba tanečníci-muži, čo ale bolo logické kvôli prezliekaniu Madonny k ďalšej scéne. A okrem toho: veď Madonna už nie je žiadne neposedné divečatko, aby sa ani v zákulisí aspoň na moment nezastavila...! Napriek tomu, že bude mať o pár dní 54, neustále tancovala, poskakovala a vyhadzovala nohy až závideniahodne vysoko! Počas dvoch hodín sa hýbala po celom javisku a vpodstate stíhala popri tom aj spievať. Keď si človek uvedomí, že v takomto nasadení absolvuje od konca mája až do konca novembra minimálne tri koncerty za týždeň!
No nebola by to Madonna, ak by neurobila počas koncertu aspoň čosi výstredné. Zostala verná svojmu imidžu extravagantnosti a na koncerte si tak môžeme vychutnať novú pomalú husľovo-klavírnu verziu pesničky Like A Virgin. Klavírové krídlo je vedľa nej na pódiu a hrá na ňom černoch vo fraku a cilidri. Tejto pesničke predchádza Express Yourself a pri prechode na Like A Virgin robí Madonna - striptíz. Ukáže pri ňom kus zadku v tangáčoch (nohavice si ale nevyzlečie úplne), hruď má pri tom v podprsenke a na chrbte nápis No Fear. Pri tejto scéne (napr. na koncerte v Londýne) zvykne odkryť bradavku. Včera vo Viedni bradavku neodhalila, no urobila taký hlbkoý záklon, až jej skoro z podprsenky vyleteli celé prsia! Scénu dojímavého, pomaly spievaného rytmu napokon dotvára tanečník, ktorý ju postupne oblieka do korzetu. Najskôr láskyplne, potom ju doň v istom momente surovo stiahne... Ak mala choreografia koncertu nejaký vrchol, tak rozhodne ním bola táto alegória prvého milovania!
Koncert sa skončil presne o polnoci. Na štadióne prekvapivo nevznikla tlačenica, aj celkový odchod z mesta prebehol kultivovane. Návštevníkov koncertu, medzi ktorými nechýbali okrem Slovákov aj Maďari, Rumuni a Česi, vyprevádzala z mesta výborne zorganizovaná rakúska polícia. Stáli na každej väčšej križovatke a trpezlivo riadili dopravu. Viedeň si za koncert Madonny zaslúži jednotku s hviezdičkou a Madonna ním opäť potvrdila svoje právo na kraľovanie.
