Nikto nemôže protestovať proti tvrdeniu, že pohlavia nielen rozdielne myslia, ale aj rozdielne konajú. Muži sú akčnejší, ženy si popredu veci viac plánujú, kým začnú konať. Hoci to neplatí úplne a vždy, ženy okamžite konajú v celkom odlišných situáciách než muži a muži zasa dlhodobo plánujú úplne iné záležitosti, než ženy. Skrátka: sme rozdielni. Tento fakt môžeme tolerantne akceptovať a vychutnať si, ako sa navzájom potrebujeme a môžeme sa pekne dopĺňať, alebo spolu môžeme bojovať, pohŕdať opačným pohlavím a navzájom sa zhadzovať, v zmysle: "Ty si úplne nemožný/á!" Máme na výber.
Muži nielenže inak myslia a riešia problémy, ale aj inak šoférujú. Samotné vlastníctvo auta je pre nich niečo viac, ako iba vyriešenie problému ako sa prepravovať z miesta A do miesta B. Nebudem sa zamýšľať, čo všetko auto pre nich znamená, ale skúsim sa zamyslieť, čo šoférovanie znamená pre nás ženy.
Aj my používame tento svet: pracujeme, nosíme domov nákupy, staráme sa o všeličo možné, teda je logické, že tiež potrebujeme používať auto. Hoci mnoho z nás odhodlane absolvuje vodičský kurz, väčšinou sme stále odkázané na pomoc "blízkeho muža", aby nás vozil a dostávame sa do pacse závislosti. Prečo?
Možno by ste neverili, koľko žien absolvuje vodičský kurz a potom sa zrazu zaseknú. Čo teraz? Výjsť na cestu? Len tak, bez inštruktora? Nedokážu prekonať istú psychologickú beriéru a mnohé, hoci majú vodičák, ani nikdy skutočne šoférovať nezačnú.
Určite to súvisí s tým, ako sa aj v živote vieme presadiť. Ženy s prirodzeným súťaživým reflexom si pri čítaní tohoto článku možno začnú klepať po čele, ale pravdou je, že ženy sú vo všeobecnosti ústupčivejšie a tolerantnejšie. Preto sa boja vyjsť medzi ostatné autá, ktorými sa cítia ohrozené. (Niekedy, žiaľ, aj oprávnene: ak vás týpek s vyholenou hlavou v "namakanom" aute predbieha sprava, alebo ak vás nejaky blbec vytlačí z diaľnice len preto, že má pocit, že idete pomaly - ako sa to stalo pred pár dňami v Čechách...)
Dajme tomu, že ale svoj strach dokážete prekonať a požiadate "blízkeho muža" o pomoc, aby vás zacvičil - býva to otec alebo partner. Žiaľ, polovicu z týchto odvážnych školáčok "blízky chlap" odradí od šoférovania úplne. Prečo? Za volantom sa z neho totiž stane celkom iná osobnosť, ktorá nás kritizuje až uráža a aj čo urobíte dobre, tak aj to preňho nie je dosť dobré. K stresu zo zaradenia sa do dopravy ste si nechtiac pridali ešte aj ponižovanie, a to od osoby, ktorú ste požiadali o pomoc. "Blízky chlap" si myslí, že vám tým pomohol a nechápe, že ste nielenže neocenili jeho snahu, ale ste dokonca urazená. Je jasné, že tadiaľto cesta nevedie. Riešenie: radšej si v autoškole doplaťte ďalšie cvičné jazdy a poproste o inštruktorku-ženu. Tá vám poskytne určite viac odvahy, podpory a sebadôvery, ktorú potrebujete.
Pokiaľ sa rozhodnete pre kúpu vlastného auta, môžete dopadnúť podobne, ak sa budete riadiť radou "blízkeho chlapa". Verte, že to s vami opäť myslí naozaj dobre, ale rozhodne jeho rade nepodliehajte! Riaďte sa vlastným rozumom - ste predsa žena a potrebujete niečo celkom iné ako muži. Otec vám bude radiť auto, aké by chcel on sám, partner bude chcieť, aby ste ho aj svojim autom reprezentovali. Myslia to s vami naozaj dobre a robia to podvedome, ale vy ste tá, kto v tom aute bude sedieť! Berte to ako prvý krok k vašej dopravnej samostatnosti: vypočujte si ich rady, berte do úvahy ich skúsenosti, ale auto si vyberte sama. Doprajte si na to čas a nenechajte sa ukecať sympatickým predavačom v prvej predajni. Najlepšie vziať so sebou kamarátku-šoférku.
Čo však v prípade, že už máte nové auto a pritom stále svoj starý strach? Žiaľ, ani nové auto vám strach zo šoférovania neodstráni. Ako to teda zvládnuť?
Skúste starú známu múdrosť: Rozdeľuj a panuj. Veď o čo vlastne v šoférovaní ide? Rozdeľme si to na drobné. Je to:
1. cieľ pred vami,
2. točenie volantom,
3. pridávanie plynu,
4. dodržiavanie dopravných predpisov,
5. nenarazenie do okolitých objektov - možná kolízia,
6. a aby vám pri preraďovaní nezblbol motor.
Toto všetko musíte zvládnuť a v každej sekunde si to aj uvedomujete.
Prvé tri vpodstate zvládate v pohode. Mapa alebo navigátor vám pomôžu nájsť cieľ, prípadne sa niekoho môžete na cestu opýtať. Točiť volantom a pridávať plyn zvládate, na predpisy ste odborník ešte z čias kurzu.
No ak váš strach pramení z možnej kolízie na každej križovatke, po ktorej cestou budete prechádzať, tak sa skrátka musíte naučiť jedno veľmi pohodlné a jednoduché mužské pravidlo: "Teraz riešim toto. Potom budem riešiť to ostatné, keď to príde, keď tam budem. Ale teraz riešim toto." Skrátka sa netrápte popredu niečim, čo EŠTE nie je. Môže to síce byť, ale ani nemusí - tak načo sa báť popredu? Je fajn, ak ste ostražitá, ale neriešte, čo môže byť, ale riešte, čo skutočne je. (Mimochodom: ak by muži mysleli týmto našim spôsobom "čo ak", tak by im asi explodoval mozog na preťaženie. Preto sú oni omnoho viac v pohode než my!)
Ak je vám pri šoférovaní nepríjemné stále sa venovať tej blbej páke medzi sedadlami a rozčuľuje vás aj ten pedál, ktorý k jej ovládaniu prísluší, je tu jedno elegantné riešenie: automatická prevodovka. Američanky sa vôbec nevzrušujú s používaním nejakého primitívneho radenia s nejakou pákou. Pohodlne si sadnú do auta a potom už len krútia volantom a pridávajú plyn. Mnoho "blízkych mužov" vás bude odrádzať a bude vám tvrdiť, že je to zbytočný a drahý luxus (a cúvacie senzory či vyhrievané sedadlá nie sú?). Myslím si, že automatická prevodovka je skrátka len ďalším vývojovým zlepšením. Nejde totiž iba o pohodlie, ale hlavne o bezpečnosť šoférovania, pretože sa naozaj naplno môžeme venovať iba tomu, čo sa deje okolo auta. A nepoužívať túto praktickú výhodu iba preto, že sa vášmu "blízkemu mužovi" zdá zbytočná?! (Na tomto mieste sa mi žiada zamyslieť sa, či by pán Freud náhodou nevedel spojiť sexuálne podvedomie, riadiacu páku a prečo sa mnohí muži tak ostentatívne držia tohto spôsobu radenia...)
Predvčerom som sa stretla s jednou naozaj príjemnou a veľmi šikovnou mladou ženou. Má vodičák, novučičké auto v garáži a - nešoféruje. Vraj jej kamarátka aj radila auto s automatikou, ale otec jej povedal, že je to zbytočný luxus. Včera som na parkovisku pred Tescom videla klasickú scénku: staršia pani na zadnom sedadle, na mieste spolujazdca starší pán a za volantom žena okolo tridsiatky. Odchádzali z víkendových nákupov. Auto pri rozbiehaní niekoľkokrát nadskočilo, žena mala smrť v očiach a pána na sedadle spolujazdca som počula až von... Nuž, milí páni otcovia, keď raz zostarnete, nečudujte sa, ak vás vaša dcéra voziť nebude. Možno vás povozí syn alebo zať, ale vaša dcéra určite nie! Tá s predvčerajška fakt ušetrila, ak jej autom zostane v garáži, a tej od Tesca hromženie otca fakt pridá na odvahe! Veď všetci sme začínali so skackajúcim autom!
Milé dámy, nebojme sa šoférovať a nebojme sa ani povedať (vybrať si, urobiť...), čo chceme (napríklad si uľahčiť život výberom auta s automatickou prevodovkou). Len odvahu a nenechať sa znechutiť. Myslíme inak než muži, sme iné, potrebujeme niečo iné a nemáme sa prečo za to hanbiť. Veď tie vzájomné rozdiely sú to, čo nás k sebe navzájom priťahuje. (Muži tiež nenosia náušnice, ľahučké sukne, večerné šaty... - veď viete, čo myslím.)
Neznámeho muža, čo vymyslel automatickú prevodovku, osobne pokladám za malého génia a niekde hlboko v mojej mysli patrí do kategórie veľmi blízkej bájnym antickým hrdinom! Ak hľadáme príklad dopĺňania sa mužského a ženského princípu, automatická prevodovka by mohla byť jednou z nich. Veď nejaký úžasný a šikovný chlap ju vymyslel a my ženy ju s radosťou a spokojne využívame! (...a česť všetkým ženám, čo ovládli klasické radenie :-) )
A úplne na záver budem trošku osobná: vodičák mám od osemnástich, no strach so šoférovania som odvtedy márne a roky prekonávala. Napokon mi pomohlo nové auto s automatikou, tolerantní vodiči na cestách v Belgicku, hlasná hudba a žuvačka na odreagovanie strachu. A budete sa smiať, čo som si uvedomila, keď som konečne začala: "ak nie sú dané žiadne pravidlá, tak MÔŽEM ísť". Znie to smiešne, viem, lebo je to logické, ale toto zistenie je dôkazom, ako som hľadala vedu tam, kde žiadna nebola. A možno som tiež stále čakala, že mi niekto bude radiť, čo mám robiť.
Teda: Ak nie sú pravdilá, tak môžete veselo pokračovať. Preto ich nasilu nehľadajte a zbytočne si nekomplikujte život. A riešte len tú situáciu, ktorá sa vás práve týka - a nielen pri šoférovaní. "Blízky chlap" vám rád poradí, no radšej s ním preberte dopravnú situáciu, ktorá vás zaskočila. A ak ho vytiahnete na autosalón, pri vchode sa s ním radšej rozlúčte a prejdite si všetko sama. Veľmi skoro totiž pochopíte, že ani spôsob šoférovania (rovnako ako názor, či spôsob života) vás nikto naučiť nemôže. Musíte si ho vytvoriť sama.
