reklama

Interupcia - slobodné rozhodnutie?

Existujú rozhodnutia v mnohých oblastiach života, ktoré ľudstvo sprevádzajú od nepamäti. Napriek ich skutočnej alebo filozofickej podstate, sú situácie, kedy len my vieme, že sme nemohli konať inak. Lenže: kde má končiť sloboda rozhodovania o ďalšom vývoji nášho života? Kto posúdi, či sme skutočne mohli alebo nemohli urobiť niečo iné?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

 Ak sa chceme objektívne pozrieť na otázku, či má nenarodené dieťa právo na život, alebo má matka právo na rozhodnutie o osude seba i svojho dieťaťa, zamyslime sa aj naopak: kto má právo byť rodičom? Je tento alebo iný konkrétny pár vôbec schopný poskytnúť plnohodnotný život ďalšiemu človeku, ktorého vlastne ešte nikto nepozná, lebo sa ešte ani nenarodil? Skúsenosti niektorých detí s vlastnými rodičmi bývajú dosť otrasné, ale napriek tomu sa nad touto otázkou ešte nikdy nikto skutočne nezamyslel. Iste, máme zákony na ochranu detí, ale napriek tomu mnohé deti vyrastajú zneužívané, či zanedbané. Tak teda vytvorme zákon, čiže "normu", podľa ktorej určíme, kto môže mať deti, kto je schopný zabezpečiť dieťaťu tzv. "hodnotný život".
   Alebo poďme v myšllienkach ešte ďalej: rozhodnime, kto by mal s kým mať dieťa, aby bol život a zjav tohto človiečika podľa "normy", podľa "určitých" predstáv... - Sledujete, na akú nebezpečnú (a hlavne neslobodnú!) pôdu vedú takéto úvahy?
   Všeličo by sme zákonom mohli zakázať alebo prikázať. Mnohé z nášho života už tomu podlieha a napriek tomu sa zákony nestrestajne korigujú, lebo nie sú stále dostatočne dokonalé. Akonáhle niečo vojde do platnosti, až prax viditeľne vyplaví napovrch všetky chyby. Čo by teda priniesla prax zákazu interupcií?
   Interupcia je zlá a nikdy by nemala byť spoločnosťou prijímaná ako bežná záležitosť. Ale napriek tomu: je v demokratickej krajine vhodné postaviť ju mimo zákon? Ak sa žena v krajnej situácii po mučivom váhaní rozhodne tehotenstvo ukončiť, nie je na seba hrdá a toto svoje rozhodnutie nezmení "len" preto, že je to trestný čin. To je posledné, čo ju v tej chvíli trápi. Ak má čo len malú nádej na "vyriešenie" svojho problému, vždy si spôsob nájde. Podstúpi nielen riziko trestu zo strany zákona, ale aj riziko neodborného zásahu, ktorý jej môže vážne poškodiť zdravie. Alebo sa dá na "interupčnú turistiku", pričom riziko poškodenia zdravia sa v zahraničí (v neznámom prostredí) môže ešte zvyšovať. Žena v krajnej situácii je skrátka zúfalá a pripravená naozaj na všetko. Čas ju súri. V jej blízkosti sa potom už ani omylom nemôže vyskytnúť starostlivý lekár alebo lekárka, ktorý by ju ešte v poslednej chvíli presvedčil o chybe jej rozhodnutia...
   Interupcia ako antikoncepčná metóda je zúfalý a trestuhodný omyl. Môže vychádzať z neinformovanosti a na tomto mieste je jasne vidno, že zákon by mal ustanovovať skôr vhodnú formu informovanosti, než trestať za následok.
   Ak si naozaj niekto myslí, že žena bezstarostne podstupuje interupciu, hlboko sa mýli. Mýli sa tiež, ak si myslí, že nad "tým" nepremýšľa a že koná v záchvate prvej paniky. Takýchto ľudí možno prekvapí, že žena si vlastné telo váži omnoho viac, ako väčšina mužov a v tejto súvislosti je jej rozhodnutie dať nenarodené dieťa preč o to hlbším zásahom nielen do jej tela...
   Muž asi nikdy neprežije existenčný strach ženy v takejto krajnej situácii, a preto ho nemá ani AKO chápať. Tento strach do istej miery možno pochopí väčšina žien, hoci takéto predčasné ukončenie tehotenstva jednoznačne neschvaľuje. A konečne: aj žena v krajnej situácii by možno za "normálnych okolností" konala úplne inak, lenže jej život práve nepodlieha "normálnym okolnostiam".
   Každá žena, ktorá prerušila tehotenstvo, tento svoj čin celý život ľutuje. Mnohé s úplným tichom v srdci každý rok pretrpia ten deň, kedy by ich dieťa malo narodeniny. Mnohé čakajú, že im volá vždy, keď zvoní telefón. A mnohé cítia pri sebe jeho prázdnu prítomnosť po celý život: akoby bolo stále s nimi a pritom ho nevidia.
   Interupcia nie je správna, no život káždého z nás sa skladá aj z rozhodnutí, na ktoré nie sme hrdí. Sú však chvíle, kedy inak konať nemôžeme... alebo sme hlboko presvedčení, že inak sa nedá. A ťarcha slobody z rozhodnutia, ktorú si musíme niesť každý sám, je potom aj tak najhorším trestom.

Martina Monošová

Martina Monošová

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O všetkom krásnom alebo šokujúcom, čo ma prinútilo napísať o tom aj čosi iné ako román:-) Som autorka románov (nielen pre ženy): Lásky o piatej (2005, 2012), Anglické prebúdzania (2006), Klišé (2010), Zlodeji bozkov (2012), Sladké sny (2013), Lekcie z nenávisti (2013), Miluje-nemiluje, idem! (2014), Perly tej druhej (2014) Zoznam autorových rubrík:  Celkom mimoMixtúraOdraz spoločnostiMódaRecenzieSúkromnéO vzťahochNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu