Len včera som sa vrátil z prímestkého tábora v RV. Išiel som tam s tým, že už som bol naozaj skoro všade a nič ma už neprekvapí. Predsa len, animátora som robil v Belgicku, kde sa denne mihlo okolo 250 detí, bol som dobrovoľníkom pri povodniach na východnom Slovensku, strávil som nejaký čas s chlapcami z Lunika IX a mnoho iného. Pravdupovediac som bol po príchode trochu unavený - z cestovania ale aj po chlapčenskej nocovačke, po ktorej som mal iba niečo cez 2,5 hodiny na prípravu a odchod.
I napriek prekvapeniu, aký mladí boli animátori v prímestkom tábore, môžem povedať, že som si viac odniesol, ako dal. Sestra Matilda mi neraz zdôraznila počas týždňa to, akú silu má dobrovoľníctvo a dávanie. Áno, má. Uvedomil som si však, že ak by človek iba dával, skôr by vyhorel, ako uspel. A tak som prijímal - slová a obetu sestier, úsmevy a radosť mladých animátorov, a najmä vďačnosť detí. Jeden chlapec mi dokonca povedal, že by chcel, aby som bol jeho brat, ktorého nemá.
Mnohé z detí neboli veriaci založené - boli tam jednoducho pre to, lebo to bol jeden z pôsobov, ako im zabezpečiť deň, keď sú rodičia v práci. Tak moje myšlienky zamestnávali modlitby za celý tábor, aby z nich vyrástli ľudia s plnohodnotným životom a ak moja prítomnosť aspoň trochu k tomu pomôže, nie som na zlom mieste.
Tábor prebehol naozaj rýchlo. Boli ťažké chvíle, ale i príjemné. Ale až na konci, pri spoločnom hodnotení som si skutočne uvedomil, v čom je sila dobrovoľníctva - naučiť sa nazerať správnymi očami a prijímať. Pripraviť pár hier, pokladovku či porozprávať príbeh nie je veľká veda. Prijať však lásku, vďačnosť, radosť a úsmev spoločenstva a žiť z toho, vie málokto. Ľudia sú totiž zvyknutí žiť materialisticky a práve tieto hodnoty moc materialistické nie sú.
Týmto sa chcem poďakovať sestrám FMA za ich obetu a oddanosť dielu, ktoré nie je ľahké viesť. Vďaka patrí laikom - dobrodincom, ktorí aj z mála urobili veľa, či už priniesli koláč deťom, pozvali na zmrzlinu alebo len pomohli pri hre. Vďaka patrí pravdaže aj animátorom, ktorí sa snažia kráčať vpred i napriek tomu, že padajú, ale, ak by sme sa nepotkýnali, znamenalo by to, že stojíme na mieste, nie?
Môžeme zmeniť viac, ako len jeden svet. Môžeme zachrániť jeden život.
