Štefan Moravčík
Byť bratom
A tak sa to stalo. Bolo to v prímestskom tábore. Človek bol unavený z páľavy slnka, z detí a tešil sa na zvuk zvonov, ktoré odbíjali šestnástu hodinu. Veď ešte nebol koniec týždňa.
reklama
Zoznam článkov blogera
Štefan Moravčík
O dávaní a prijímaní
Dobrovoľníctvo. Slovo, ktoré sa v dnešnej dobe mnohokrát skloňuje, najmä medzi mladými, ktorí majú vízie, moc a i chuť niečo zmeniť. Dobrovoľník často dáva veľmi veľa a najmä seba samého. Zabúdajú však prijímať.
Štefan Moravčík
Potupa
Som slepý. Mali by ste tom vedieť skôr, než začnete čítať tento príbeh s veľkým očakávaním. Kto nič nečaká, nemá ho čo sklamať.
Štefan Moravčík
O delení a spájaní. O smrti.
Bol večer. Nie ten večer, ale iný. Kráčali sme z krčmy. Páni Miešok, Anakonda, Mucinko a Vrtáčik ako štyria veľmoži všetkých čias. Svetlá pouličných lámp poskakovali sem a tam, tam a sem a snažili sa držať krok s nami. Bojím sa smrti. zahlásil.
Štefan Moravčík
Referendum a iné oné
Počas môjho pôsobenia na gymnáziu ma učila profesorka, ktorá nemala rada slovo oné. Bol to znak nedostatočnej slovnej zásoby. No teraz sa neviem k problematike vyjadriť a pomenovať to správnym slovom.
reklama
Štefan Moravčík
Keď sa blato lepí na topánky
Naozaj chceš ísť? pýtam sa ho zreteľne a jasne. Odpoveď som síce vedel dopredu, ale slovko no, jasné ma utvrdilo. Ešte pred chvíľou sme podpisovali v kancelárií papiere a teraz sa chystáme vykročiť do tmy a
Štefan Moravčík
Som kráľ Dávid
Vŕzgajú. Každý cestujúci si to musí všimnúť. Otváram dvere a ocitám sa vo vestibule. Kam si máme kúpiť lístok? Pýtajú sa ma priatelia. Kremnica. Ak máte preukaz, pýtajte si študentský. Čakáme pri stĺpe a obzeráme pokladniču na peniaze na pomoc ľuďom. Oprem sa a hľadím. V duchu si prechádzam tváre - Monika, Ľubko, sestry Václavíkové a on. Má režímku, takže stojí pri mne. Presúvame sa k prvému nástupištu, pristavený osobný vlak Zvolen - Vrútky. Nastupujeme. Po chvíli vystupujem a presúvam sa do iného vozňa. V duchu sa usmievam, ako ostatní prechádzaju celý vlakom a hľadajú kupé.
Štefan Moravčík
Deň, keď sa zlomilo nebo
Zazvoní budík. Moje oči pomaly vnímajú svetlo. Obrátim sa na druhý bok. Vytrvalosť budíka nemá hraníc. Bojujem s ním v päťminútových intervaloch. Prehral som.
reklama
Štefan Moravčík
prišla ti správa...
Je sobota večer. Idem domov z mesta. Baretku mám v ruke, aby mi nezmokla a ... ... prší. Nechávam padať kvapky dažďa na moju hlavu. Okuliare mám už celkom mokré, a svetlá v nich vyzerajú ako slniečko, čo nakreslí malé, 5 ročné dieťa. V tom pozriem hore...
reklama
