Písmo:
A-
|
A+
Kričí srdce, duša spieva,
telo káže, melódia mierna.
Trasie sa zem, nohy strácaš,
sny utekajú, oblakom sa dávaš.
Ona ťa volá a predsa odmieta,
kričí: Drahý môj, už nelieta..
Krídla pritisknuté, strmhlav dolu,
no ona zachyti ťa znovu.
Ako zviera štvané na púšti,
cítiš chlad a rozum múti,
táto noc, tmavo-čierna,
neostane ti verná.
I pritiskne i zahodí,
láme vŕbu, strom dobrý,
no bodu mrazu neujde,
umiera a neprejde.
No stále viac si žiada,
je to zrada,
srdce jej i tvoje búcha,
a zrazu...
