Dnes téma Fajčiari pokračovala v rádiu. Začula som, že za odhodené ohorky z cigariet sa bude aj pokutovať. Dúfam, že to bude niekde u nás a že sa to rýchlo rozšíri do ostatných miest a obcí.
Nič proti fajčiarom. Nech si húlia, ale tých špakov čo je po svete! Redaktor z nemenovaného rádia je tiež asi fajčiar, lebo posmešne k správe dodal , že: "Onedlho budú pokutovať už aj za to, keď si na ulici niekto uľaví".
Táto téma asi rozosmeje viacerých a zasmiala som sa aj ja. Bleskove sa mi vybavila v pamäti dávna spomienka na jedno milé posedenie s priateľmi a ich známymi. Na stretnutí sa vtedy tiež odohrala scénka, na ktorú asi nikto z nás nezabudol. Keď bola vtedy zábava v plnom prúde, zrazu niečo neuveriteľne zasmrádlo. Bolo to neidentifikovateľné, olejovo, humusovo, zdochlinové. Nemizlo to ani vo víre jemného prievanu a všetci sme mali na tvárach zrazu vyplašené výrazy. Gúľali sme očami jeden po druhom. Snažila som sa dýchať úsporne a dúfala som, že sa to rýchlo stratí ako rýchlo to prišlo. Preblesla mi hlavou šialená myšlienka: „Že by niekto dokázal zo seba vypustiť takú silu?"
Hovorí sa, že kto prvý zvedel, ten na ňom sedel. Napriek tomuto porekadlu som vyrazila k východu, lebo sa mi zdalo, že to nevydržím a odpadnem. Nebola som však jediná. Hromadne sme sa všetci hrnuli von. Pri tom sme kričali - „fúúúúj". Niekto vpredu odistil bočné krídlo dverí a otvoril obe dokorán, aby bol útek rýchlejší.
Vyvalili sme sa v dave von a za nami sa ťahal čudný zápach.
Roman vykríkol: „Kto to bol?"
Pišta sa čestne priznal. Že už nemohol vydržať a sám netušil, že to bude takej strašnej intenzity. Aby nebola zábava prerušená, jeho bratranec vystrúhal smutnú tvár a dodal:
„Ľudia, ja som vždy akosi podceňoval tie biologické zbrane, ale odteraz mením názor".
Vybuchli sme do smiechu a tak nám hlboký nádych čerstvého vzduchu rýchlejšie prečistil pľúca.
Bratranec mal pravdu. Ten hromadný únik sa podobal cvičeniu bleskovej evakuácie zo zamoreného priestoru.
Nuž, pokutovať? Nepokutovať?
Keď niekto odhodí ohorok z cigarety, môžu ho pri tom vidieť. Ale kto by sa už priznával k vlastnému prdu. Iba ak Pišta, ktorý robí v spoločnosti najlepšiu zábavu a tento incident priznal vtedy s komicky zvesenou hlavou a previnilým úsmevom popod fúz.
Bolo veselo!
