V piatok bolo všetko v poriadku. Dokonca som si našiel čas aj na skoro trojhodinový úlet do gymu. Cítil som sa perfektne. Ráno aj večer som mal perfektnú váhu. 81,7 kg a to som si dal medzitým aj mamine superrizoto. A potom prišiel večer a mi sme dostali pozvánku od mojich najnovších kamarátov na návštevu. A už sme sa viezli. Peter a Gusto sa nezapreli. Lievali ako ostošesť. Vodka, slivovica, vodka, slivovica, čokoláda, vodka atď. Po dvoch hodinkách nasávania a obkecávania o živote v Kanade, sme sa ja a môj priateľ vybrali do baru. Po vytrvalom skackaní do rytmu hudby sme sa spolu s ďalšou partiou vybrali o tretej ráno do reštiky. A ja keď mám v kebuli, tak som hladný. A tak aj teraz som si musel dať sendvič s hranolkami. Taxíkom sme sa nakoniec doterigali domov a neschopní sexu zaspali. Čo sa nepodarilo večer sme úspešne uskutočnili ráno. A asi aj to troška pomohlo mojej raňajšej váhe - 81,6. Aj ja sám som bol prekvapený, že som toho plno pojedol a nič nepribral. No netrvalo to dlho. V sobotu som si našiel na gym ani nie jednu hodinku a potom sme mali namierené na narodinovú párty môjho kolegu z roboty a jeho partnera. V prekrásnom apartmáne sa tiesnilo skoro 150 ľudí, z ktorých drvivá väčšina bola gay. Perfektná párty, super ľudia a všetko zadara. No a keď zadara, tak nech aj roztrhne. Z týmto nie veľmi dobrým heslom, hlavne ak držíte diétu, sa začalo moje obžerstvo. Jedno martini za druhým, nejaká morská príšerka sem, zachvíľku išla okolo na podnose druhá, ktorá zase skončila u mňa. Troška syrčeka, šalátika a ďalší pohárik. A pekne dookola. Aj Sean mi už vravel, aby som prestal, že ako to vysvetlím na mojom blogu, ale ja nenažranec nenažraný som sa proste nevedel zastaviť. Pre istotu som stál rovno pri kuchyni, aby mi náhodou nič neuniklo. Okolo jednej v noci sme sa rozhodli, že znova ideme do baru (club). Troška som toho vytrsal, ale veľa to nepomohlo, pretože hneď po odchode som si musel kúpiť pizzu. Už som vedel, že je zle ale nedalo sa ma zastaviť. Po príchode domov som sa akože zabudol postaviť na váhu. Takú istú výhovorku som si vymyslel sám pre seba aj ráno, ale predsa len som sa nakoniec odvážil a na váhu postavil. Moja zvyčajne kamarátka digitálka ma strašne sklamala, keď vyhodila cifry 83,2 kg. Skoro som omdlel. Krvopotne schudnuté kilogrami som nabral späť počas dvoch bujarých nocí. Po zhodnotení závažnosti situácie sme sa so Seanom rozhodli pre neďeľnajsiu rannú rozcvičku. Troška rozťatovania ešte nikoho nezabilo. Mojim prvým jedlom bola čistá žemľa o ôsmej hodine večer, na ktorú som o dve hodiny neskôr pridal ešte hrozno. Dúfajúc, že hopkanie pri pokladnici mi pomohlo schudnúť nejaké tie kilogrami, som sa večer po robote postavil na váhu. Našťastie sa trocha umúdrila a ukázala mi už "iba" 82,4 kg. Celý natešený, že som znova pod 83, som sa vybral písať tento blog. Dúfam, že do rána toho ešte trocha vydýcham, a že moja váha sa dostane znova do normálu. Tento víkend bol pre mňa ponaučením a výstrahou, že aj jeden deň stačí, aby sa všetko pokazilo a vrátilo na začiatok. Mám však aspoň jednu povzbudivú správu od môjho priateľa. Sean mi tento týždeň povedal, že už mi znova začínajú vykukovať brušné svaly zpopod sadla. Načase. Mirec
