Aj keď som spal iba päť hodín, táto správa mi prekrásne naštartovala moju pracovnú nedeľu. Po plechovke red bullu som sa vybral do roboty, aj keď vonku sa odvíjal zatiaľ najkrajší deň tohto roku. Čistulinko modré nebo vyhrievané skorým jarným slniečkom, vyhnalo kopec ľudí na prechádzku popri oceáne. A ja musím trčať za pokladňou. Čo už. Celý deň mi však hlavou vŕtala jedna otázka. Čo s tým honorárom?
Bratova dcéra (Veronika) mala minulý týždeň meniny, a keďže som jej nič neposlal poštou, bol by to milé prekvapenie. Alebo mamin brat - minulí rok stratil robotu, rozviedol sa so ženou, a momentálne nie je na tom finančne najlepšie. Možno jemu by pomohli tie peniaze najviac. Alebo poslať peniaze na Tatry, či Áziu. Čo som mohol, aj keď nie veľa, som na katastrofami postihnuté oblasti už venoval. Rozhodol som sa však ich venovať niekomu, koho poznám iba s príspevku v novinách. Pani Zdenke Šmahelovej z Banskej Bystrice. A prečo?
Jedného jesenného dňa som si čítal na internete môj obľúbený časopis (Plus7dní) . Narazil som na veľmi pekný článok od pani Lackovej, pri čítaní ktorého sa mi tlačili slzy do očí, ale zároveň sa ma zmocňoval aj prekrásny pocit blaženosti, vediec, že dobrí ľudia ešte stále existujú. Pani Zdenka spolu so svojim manželom Pavlom vychovali a vychovavajú nielen šesť vlastných, ale aj dvanásť ostatných detí, ktoré by ináč vyrastali v detských domovoch. Dali im mamu a otca, bratov a sestry, domov, dali im rodinu.
Obyčajní ľudia, ktorým záleží viac na ostatných, ako na sebe. Klobúk dolu pani Zdenka a Pavol Šmahelovci. Honorár (500 Sk) za môj článok o Valentínovi posielam práve Vám.
Ak ste si aj vy prečítali článok a rodine Šmahelovej a ich problémoch, a chcete im pomôcť, urobte tak prosím. Hneď po jeho prečítaní som si zaregistroval stránku http://www.please-help.com/, pomocou ktorej chcem pomáhať podobným ľuďom v núdzi, ako pani Šmahelová. Prispejte cez paypal (smahelova@please-help.com), ak môžete. Všetky mená a sumy zverejním na blogu o týždeň. Mirec
