Áno, oko mám celkom červené ako cyborg (či Robocop na tlačovke?), preto som tu. Blondýna znie presvedčivo - "Je to infekcia. Už vám chytá aj druhé oko. Kvapky sú na predpis, ale zavolajte sem. Hneď teraz."
V hotelovom výťahu čučím na vizitku, veľmi sa mi nechce, ale šošovky režú stále viac. Náhradné nemám, okuliare - ee, piatok je ďaleko. Mám na výber? Kua.. V duchu posúvam termíny, hľadám okienka na návštevu lekára, ktorá poistka mi to vlastne kryje?
70-13-00-41... príjemný dán(m)sky automat na linke zruším jednotkou a nahradí ho ktosi s hlasom Deduška Večerníčka. No nazdar. Znižujem kadenciu svojej, už aj tak pomerne sopľavej angličtiny a pomaly artikulujem:
"Do you speak English?"
deduško neváha, "yes"
"Good evening, my name is MM (to meno aj tak vždy zanikne niekde cestou k uchu). I need a help with eyes problem."
"okay" ... Päťminútová debata prebieha celkom hladko, deduško odo mňa ťahá, že nie, nebývam v Kodani, som z Čekoslováákiáá! Áááá! (úsmevy) Spelujem ako sa volám a kedy som sa narodil a ako vyzerá moje oko. Čakám na adresu jeho ambulancie, kde sa zajtra (snáď zajtra) zastavím. Stále mi to nedopína. "I don't have to come? Will you call the pharmacy?" - "Nononono, elektronikaly".
O polhoďku mám v tej istej lekárni cez ulicu vystavený recept na svoje kvapky. O ôsmej večer, pár minút čakania, jeden veselý telefonát, hotovo. A ako doma? Pomaly, ujo báčik, pomaly, tu si sadkajte, pán dochtor vás vypíše, pošle sem, pošle tam, pekný deň za vami. Srandu králikov by zavŕšilo už len to, keby aj tie kvapky boli zadara. Nie, našťastie je to čosi cez 10 eur. Rád platím, keď viem za čo a nestápam peniaze kdesi "v systéme".
Tak čo, donesiem z tých kvapiek aj domov? Viete, pre nás, čo nám stačí zrušiť Zajacove dvadsaťkorunáčky a ideme sa porochniť v sociálnom blahu? Máme už príliš červené oči na jasný zrak? Kvapka za kvapkou musí pomôcť.
