Ja neviem prečo sa v ten onen dávny deň keď sa už ľudia vracali domov z práce, každý svojou trasou, so svojím príbehom a za svojím cieľom, sa táto milá Španielka Helena rozhodla skrížiť cestu práve mne. V momente keď to spravila, bolo už všetko rozhodnuté: zblížime sa s Helenou, spoznám jej kamarátku Joannu, pôjdeme na kávu, na výlet, na diskotéku, potom na ďalšiu kávu.
A tak som tu, u Joanny doma, spolu s jej rodinou a s ich príbehom.
A stále neviem prečo sa ich príbeh mal skrížiť s mojím.
Ešte je len 8. júl, tak hádam to do 31. augusta zistím. A keď to aj dovtedy nezistím, tak nevadí. Raz sa to všetko odhalí. A možno to bude práve v jeden úplne bežný nenápadný deň, keď sa budem vracať domov zo školy, keď tu zrazu . . .
