Je o svadbe, ktorú zajtra vystrojíme, spolu s ďalšími 150-timi ľuďmi. Asi sa na to veľmi tešíš. Je to prirodzené, každá nevesta sa najprv stresuje, narieka, neskôr sa raduje, pekne sa maľuje, fotí sa, dobre vyzerá, je obdivovaná, ľudia jej píšu blog. Dostáva veľa kvetov, prianí, komplimentov. Domnievam sa, že každá nevesta sa vo svoj deň cíti výnimočne. Ale poviem Ti pravdu, Maťka: Ja sa tiež budem cítiť výnimočne v tento tvoj deň. Nebudem síce v bielom. Nebudem ani v čiernom. Budem v staroružových šatách! Vieš koľko ľudí by si prialo byť v STARoružovom? Vieš koľko ľudí by sa chcelo vrátiť do STARých čias, rokov 90-tych s Maťkou? Minimálne JA.
Aj Laurika Morovská. I keď ona by sa vrátila aj do bruška trocha, a tam neviem či by si pamätala na tyčinky Margot a naše hrátky barbinove. A KENA, pamatáš si toho zvrlíka? Toho som hrala ja. A pamatám si, ako si mi raz v lete v Lekárovciach (ale mohlo to byť aj u vás v spálni na Ternvaskej) veľavážene oznámila, že takéto podvádzačky už hrať nechceš. A tak sme hrali Speeda :-/
Paľko, Tvoj budúci manžel, najprv nebol rýchly. Trvalo to, kým si uvedomil, že už sa patrí aj niečo viac, ako len na východy slnka spolu chodiť, moknúť v daždi, robiť nezabudnuteľné veci... Ja nezabudnem na tú sms-ku, oznamujúcu začiatok vášho vzťahu. Kiežby už vtedy existoval iCloud, bola by som ju doteraz mala vo svojom iPhone. Zajtra, sa tvoj ešte stále snúbenec, (nikdy neviem, či je to snúbenec alebo SĽUBenec) žení, a to je viac ako vzdelanie diplomom dnes ocenené. Zajtra si plní svoje poslanie, a Ty si plníš tiež svoje poslanie. A spolu budete pomáhať druhým plniť svoje poslanie. Aké krásne... klišé?
Vedz Maťka, že ty a Paľo, ste všetko len nie klišé. Vy dva ste ako slíže. To je druh cestoviny, taký rezanec, makový, tvarohový alebo aj kapustový. Babka robila tie najlepšie kapustové slíže, a ver, že tam zhora sa na Vás dvoch hrdo díva, praje Vám všetko najlepšie a je jej ľúto, že tie slíže Ti na švédske stoly nepripravila. Ale keď budeš jesť holubky... spomeň si na ňu. Ľúbi ťa. Aj ty ju. Aj dedkovia.
Troška slzy vyšli i mne pri písaní.
Zajtra, v deň svadby, vyhrkne ľuďom ešte veľa sĺz... najmä Marienke, tvojej mamke. Veď vieš, že ona je veľmi citlivá a všetko dojemné prežíva. Neboj, ja budem po blízku, dávať jej skromnú servítku, i na Lukášovej a Zuzkinej svadbe som takto poslúžila (asi je to aj na DVD).
Volajte ma žandár – podávač servítky, čo bráni všetky slabé zreničky :D
Keď budeš, Maťka, v slabosti, ozvi sa mi, ja prídem a podopriem. Ale najprv hore pozriem.
Pozývaj a buď pozvaná, do manželstva, do raja!
Silno ŤA ľúbim, Maťka.
P.S Balenie sladkosti Margot obsahovalo vnútri dve malé tyčinky a v detstve to bola moja a Maťkina obľúbená sladkosť. Keď sme ju dostali od mamky, tak sme ju nespráskali hneď, ako by to urobila väčšina normálnych detí. MY... sme čakali kým ju zje najprv tá druhá, aby potom závidela prvej, že ona svoju ešte má a tak slastne si na nej teraz pochutnáva. A raz sme tak čakali, margotku v ručičkách medzitým zmáčkali, pamätám si to presne, bolo to u nás na Tulipánovej ulici... Vtedy to bol náš najdlhší súboj Mati, a ty si to zrazu vzdala a jednoducho si ju zjedla. A zajtra sa tak isto jednoducho vydáš a ja si to s tebou vychutnám. Všetko dobre dopadne.
