Tvojím povolaním je odovzdávať svoje vedomosti.
Avšak tvojím poslaním je odovzdávať seba.
Je to vlastne poslaním každého človeka. Tebe, by som to však chcela osobitne zdôrazniť. Si ten, ktorý dokáže vychovávať, ovplyvňovať a najmä ukazovať. Ukazovať smer -> cestu.
Učiteľov je ozaj mnoho, ale ukazovateľov cesty je veľmi málo.
Prajem Ti, aby si bol tým vzorom, ktorí mladí ľudia potrebujú mať, zvlášť ak ho nemajú doma.
Prajem Ti citlivosť a vytrvalosť.
Prajem Ti, aby si sa raz a navždy prijal, aj so svojím poslaním. Ak si sa v tom poslaní nenašiel, zmeň prosím, čo najskôr svoju prácu. Určite rozkvitneš a zažiariš v inej sfére, v tej ktorej máš.
Prajem Ti, aby si bol minimálne takým učiteľom, že aj keď nebudeš milý, budeš aspoň kreatívny a pripravený rozvíjať potencionály, ktoré máš pred očami.
Prajem Ti, aby si vedel, že vlastne byť milý, vôbec nie je gro. Gro je byť obetavý, prísny a neústupný.
Gro je vedieť odovzdať vedomosti, ktoré si celý život hromadil a len Ty ich môžeš dať študentom.
Obdivujem múdrych a vzdelaných ľudí, nuž najmä obdivujem ľudí, ktorí sa s tým vedia podeliť a tak usmerniť život človeka.
Za to, aký život mám teraz ja, vďačím tiež Vám, konkrétným učiteľom, ktorých si chcem 28.marca zvlášť uctiť, napríklad aj týmto príspevkom.
Ďakujem pani učiteľke Kulikovej, Rusnákovej, Bodovej, Bušaničovej, Žolnovej, Smerekovej, Pasuľkovej, Spišákovej, Andreeve, Otrísalovej, Želke.
Ďakujem pánovi učiteľovi Novákovi, Luciánovi, Starjakovi.
Ďakujem všetkým svojim učitelom. Tým, ktorí mi vysvetlili klimatické podmienky na Madagaskare, súslednosť časov, neznámu x v rovnici, či len vlastné pohľady, postoje a názory na svet.
Petra a Marcel, vďaka aj Vám.
