Silou vole saprinutila vstat a ist otvorit okno. Studeny ranny vzduch zacal vnikat do izby aplazil sa za nou. Utiekla pred nim pod paplon. Ako sa otocila, zacitila vonu navankusi. Prilozila si ho k tvari a nadychla sa. Musela sa usmiat, ako jej tavona zjezila chlpky na celom tele.
Ktovie, ci Peter niecoplanoval, ked za nou s tym prekladom prisiel. Vzapäti zavrhla tuto myslienku.Bol na to prilis nesmely.
Ked vecerzazvonil pri tej branke a ona vykukla z poschodia z okna, a zakricala mu, “vsakpod dalej” si ani neuvedomila , ze uz je to dobrych 15 rokov, co mu tuto vetunaposledy z okna zakricala.
Vosiel.
Zbehla po schodoch dolu. On si zu vyzuvaltopanky.
„Ty sa niekamchystas!?“ povedal polosklamane a zacal si topanky zase obuvat.
“Ale nie, topocka,”mala sa stretnut s Jankou, ale ved jej brnkne, ze pride o nieco neskor.
“Vitaj,”podalamu ruku a priatelsky si vymenili bozky na licka, “pod dalej. Vonal nadherne.Rada ho videla. Sla pred nim do obyvacky, a usadila sa do fotelky. On si sadoldo druhej oproti nej.
Stale dobrevyzera. Ostarol, ale svedci mu to, pomyslela si.
Tina sapovypytovala na mamu, na Katku, na Katkine certice, na otca.
Zazvonil jej mobil. Volala Janka.
“Oki, tak snadzajtra, maj sa a malemu skore uzdravenie.”.
“No a mam porande. Janka nemozeist von, lebo maly ma horucku.“
„Rad junahradim,“ povedal Peto a pozrel na nu tymi jeho ocami.
Zasmiala sa. “Haa odkedy si ty taky odvazny?!” pozrela na neho priamo. Sklopil oci a nesmeloich zase na nu zdvihol a usmial sa.
“No ale podme kveci, co potrebujes?”spytala sa ho.
“Ako vies, zenieco potrebujem, co ak som ta chcel iba vidiet?”
Tina sa nahlaszasmiala.
“No syp, co masna srdci a nezavádzaj!”
“Hmmm,potreboval by som nieco prelozit. Mala by si cas? Neni to velmi dlhe, len 3stranky,”siahol si do naprsneho vrecka a vytiahol poskladany papier a podavaljej ho ponad stol.
“Nieee, ja mamdovolenkuuuuu! Ja nechcem preklady ani vidiet! “so smiechom si ho Tina od nehovzala a roztvorila.
Zacitala sa dotextu.
“Pockaj,precitam si to.” A bude ti to stacit az pozajtra?
“Jasne, do koncatyzdna je to ok. Vies dostali sme taky jeden moc mudry stroj a ja som ten, coma tych ostatnych s nim naucit pracovat. Kde sa vypina a zapina som uz nasiel.Ale ostatne funkcie zatial este nie. Mali nam k nemu dodat aj slovenskypreklad, ale dodnes nedorazil. Sef kupoval stroj z druhej ruky z nemecka, takzetak skoro preklad nebude.Je to tam aj po nemecky aj po anglicky,”vykladalPeter.
“Mhm,”Martina hopocuvala na pol ucha a citala text. Vzdy sa vedela do prace naplno zazrat.
Sedel oproti neja pozeral sa na nu. Citila to. Citila jeho oci. Vedela si ich predstavit.Vedela ak teraz zdvihne pohlad, sa im oci stretnu. Vsetko bolo take zname, apredsa ine.
“Tinka, mozemdostat pohar vody?”spytal sa Peter.
“Jasne, vsakvies kde. Sirup je nalavo v skrinke,” navigovala ho a ani nezdvihla oci odpapiera.
Peter prisielspät a sadol si vedla nej na operadlo jej fotelky. Jeho pritomnost ju vyviedlaz koncentracie, ale citala dalej. Ked sa jej vsak dotkol pramienku vlasov, cojej visel do oci, a odsunul ho. Prijemne nou presla elektrina. Uvazovala, ci sito vsimol.
Dufala , ze nie.Citila sa na 16. Hrozne! Ako taka pubertacka. Tvarila sa , ze cita dalej, alenevedela uz ani, na ktorom riadkuprestala.
Peter sa zacalhrat s jej vlasmi. Takze si to vsimol….Volakedy nechapala, preco elektrinatrasie. Dnes to pochopila. To napätie co mala v sebe, nou vnutri triaslo. Ak by sa dotkla ziarovkytak urcite svieti. V obyvacke bolo teplo. Alebo bolo teplo iba jej? Nechtiac malinko zaklonilahlavu. Doparoma, kontroluj sa, Tina! Naposledy sa pokusila zachranit situaciu aspytala sa , kolki ludia obsluhuju tu masinu. Sama nepoznavala svoj hlas. Sa jej triasol aj ten.
Peto zariskoval.Vstal z operadla, polozil pohar s vodou a zostal pred nou stat. Jemne jupohladil po vlasoch a po lici. Privrela oci, jemne sa pritisla k jeho ruke avdychla tak znamu vonu, ktoru sa pred rokmi tak casto pokusala zapamätat si.
Ona sedela, onstal stal pred nou a zdal sa jej strasidelne vysoky. Citia ako sa jej pozera navrch hlavy, ale netrufala si zdvihnut pohlad hore. Stale sa jej hral s vlasmi. Neodolalapokuseniu a tentokrat zariskovala ona. Pomaly potiahla zips, ktory mala takmerv urovni oci. Rozopinajuce zubky zipsu zahryzali sa do ticha.
Vedela, ze hotento jej pohyb vyvolal jeho uzas, no nedal to na sebe poznat. Klakol si prednu. Pozrel jej do oci tym sibalskym pohladom maleho chlapca, ktorym ju volakedyvedel tak ocarit. To caro tam zrkadlilo i dnes a jej imunita voci nemu staleklesala. Oci farby mliecnej cokolady na nu uprimne hladeli. Mala rada cokoladu.Uvazovala, ci mala skor rada jeho oci, alebo cokoladu. Asi skor tu cokoladu.Peter cakal ako zareaguje. Snazila sa nepohnut ani mihalnicami. Srdce jej bilo akozvon, musel ho pocut aj on. Napriek teplu jej drkotali zuby a 220 voltovtriaslo nou nadalej. Nechapala, preco prave ona musi takto hlupo reagovat nakazde vzrusenie. Pamätala si, ked na gymnaziu odovzdaval pisomku trasucou rukoua drkotajucimi zubmi, sa casto citila velmi trapne. Ako sa citila, bolo v tejtochvili tazke definovat slovami.
Vklzol jej dovlasov celou rukou. Zboznovala to. Doparoma, ako mohol vediet cim ju uvari? Jehopery boli nadherne mäkkucke. Ked mierne pootvorila usta, zacal ju vasnivobozkavat. Ake zvlastne citit ho tak blizko! Mala chut ho citit este blizsie.
Lezala a pozerala na bielo-belsi-belejsiplafon, a premietala si utrzky posednej noci ako na platne.
*****
