Túžba sa tuším volá tá mrcha, je ideálom a falošnou predstavou, skratovou myšlienku, nepremysleným plánom. Teraz sa všetko rozplynulo ako oblaky na dnešnom pokojnom nebi. Nič nestálo v ceste hviezdam, aby na mňa žmurkali. Okrem tých mojich sĺz v očiach, ktoré boli skutočne slané, viac ako inokedy.
- Musela som to dostať zo seba von, tak mi prepáč za tú citlivosť.
- nemala by si byť vkuse taká ufňukaná... Páli ma keď vidím ako sa trápiš...
- A čo mám robiť? Tváriť sa, že je všetko presne podľa predstáv?
- Aké predstavy, prosím ťa, čo ti takto zatienilo mozog?
- Budeš sa smiať, ale láska...
- Veď v dnešnom svete jej niet- no asi už chápem ako si to myslela...
Tie naše dva svety spojil rozhovor, za ktorým bolo čosi viac ako len plaché tlachotanie. Obrovská priepasť sa zmenila na chodník, ktorým by si každý jeden chcel prejsť. Myslela som na ňu, neviem jej pomôcť... Ani jemu nie... Načo slová, zbytočné slová, ktoré vypustím o niekom, na kom záleží. O niečom, na čom nezáleží. O niečom, na čom záleží a o niekom na kom nezáleží... Zbytočné. Zbytočné výhovorky, zbytočné inštitúcie, zbytočná snaha, márna snaha. Pomáhať a chrániť? To si dám vytlačiť na ľavé prso, do zlatého rezu priamo na srdce, hlavne nech to je priamo na ľavé prso- to, ktoré je väčšie. Každý máme defekty. Ty nie si výnimka!
A čo škola? Ujde to, chýbaš mi...
Cítim sa rovnako keď nie horšie, ver mi... Chýba mi to staré rádio, na ktorom hrala tá nechutne otravná Európa 2, chýbajú mi tie chumáče prachu po chodbe, tá modrá tekutina v záchode, ten jediný kvet, ktorý to s nami vydržal. Poliala by som ho, polievala by som ho častejšie... Pozvanie na balkónové pokecy pod dekou... Na brutálnych kreslách, ktoré tam presne pasovali, my sme tam presne pasovali... Nedopité kávy a ukončené vzťahy, nekonečné bláznovstvá a prázdna chladnička. Ten krivý stôl, ktorý skutočne nebol pekný, I miss it.
Pomaly sa jedna etapa končí, ty presne vieš ktorá. Je koniec, z najmenších nervových zakončení na prstoch sa signál prenáša, putuje, až dôjde do srdca. Dotyky tými končekmi už nikdy nebudú rovnaké. Aj keď sa prsty dotknú tej istej veci, vzbudia v tebe iné pocity. To už budeš iná, kúsok horšia, trošku lepšia, budeš zvláštna. Ty to vieš, všetci to vieme... nezostávaj dlhšie, nezostávaj dlhšie, nezostávaj dlhšie v jeho očiach cudzia...
