Úvahy typu " on mi urobil to a ja mu to odplatím takto" , " povedal mi to a ja pri prvej príležitosti mu poviem ono" sa stávajú vládnucimi myšlienkami. Reťaz odplaty a pomsty nás doženie až k manželskej krízy. Občas nastane zúfalí pokus o nápravu typu " sme slušný ľudia, dohodneme sa". Sadneme si ku káve a povieme čo sa nám nepáči. Je to ae predom odsúdené. Najhoršia je strata manželskej solidarity. Už si proste vzájomne neprajú nič dobrého. Dokážu sa pred príbuznými a deťmi zhadzovať. Nevyjdu si v ústrety ani tam kde ide o rodinu. Samozrejme sa táto situácia objavila v súdnom spise. Keďže rozvádzajúci sa manželia nechcú nič nechať na náhodu, začnú dieťa ovplivňovať ešte pred rozvodom.
Ako ovplivňujeme dieťa. Prehľad najčastejších argumentov:
1.) Vyhrážanie a navodenie strachu - Napríklad - Keď pôjdeš s otcom tak ťa zbije
2.) Vnucovanie nepravdy - Jeden z rodičov vypráva dieťaťu skreslené príbehy a živote pred rozvodom. Napríklad "Vieš maminka sa nestarala o domácnosť". Keď sa vymyslení príbeh opakuje, s odvolaním na však si spomeň, býva vnímaný ako pravdivý príbeh.
3.) Presvedčovanie dieťaťa - "Otec nás bil a nedával nám peniaze". Ak toto dieťa bude počuť častejšie, bude sa tak k otcovi chovať.
4.) Nenápadné pôsobenie - Povzdych, plač, pokrčenie ramenami " Na maminku sa radšej nepýtaj"
5.) Formálna slušnosť, ale nič viac - Chladné vyzvanie, aby sa dieťa oblieklo a išlo za otcom/mamou. Tón hlasu napovedá, čo si rodič myslí.
6.) Pôsobenie na dieťa - Nejde o vedomé ovplivňovanie proti druhému. Dieťa vycíti záporný postoj. S druhým rodičom nejde napríklad preto, aby prvému neublížilo. Nie vždy prebieha kríza rozvodom
