Každý tatko chce, aby jeho dieťa v športe víťazilo. A nebudem skrývať, že som sa veľmi tešil, že družstvo minibasketbalistov, za ktoré hrá môj syn, vyhralo majstrovský pohár. Cenou za túto radosť bolo niekoľko prihorkých piluliek, ktoré museli prehltnúť nielen rodičia, ale najmä deti.
Čo sa vlastne stalo? V skratke toto: Bezostyšné zdieranie a mizerná organizácia Majstrovstiev Slovenska mladších minibasketbalistov v Leviciach boli pravým opakom zásad fair play, ktorým sa majú deti priučiť aj vďaka športu.
Mladší minibasketbalisti sú desať až jedenásť roční chlapci, ktorí už dva roky pravidelne trénujú. Športom sa majú predovšetkým zabávať v duchu fair play, no prirodzene sa tešia na záver sezóny, keď tí najlepší bojujú o titul majstra Slovenska. Majstrovstvá sa tento raz konali v Leviciach 17. - 19. mája. Podujatie bolo organizované pod záštitou Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA). Hlavným organizátorom bol pán Peter Salati z levického basketbalového klubu. Malým basketbalistom dokonale predviedli, čo je to neférová hra.
Turnaj funguje tak, že SBA vyberie organizátora a potom dohliada na priebeh a dodržanie podmienok a pravidiel turnaja. Nominuje štyroch rozhodcov, ktorých finančne zabezpečí organizátor podujatia. Organizátor súťaže je tiež povinný zabezpečiť ubytovanie, stravu a telocvičňu pre zúčastnených športovcov. Ako spomienku majú chlapci dostať tričko s logom podujatia.
Do záverečného turnaja sa prebojovali mladší minibasketbalisti z Košíc, Spišskej Novej Vsi, Levíc, Nitry, Žiaru nad Hronom a Žiliny. Športová úroveň bola skvelá, všetky družstvá ukázali chuť súťažiť, zabávať sa športom a spravodlivo sa biť o víťazstvo. Veď hrať na majstrovstvách Slovenska to nie je len tak! Vrcholom turnaja bol finálový zápas medzi neskorším víťazom z MBK Victoria Žilina a domácimi Levicami. Konečný verdikt bol známy až po predĺžení. Dráma a napätie, akoby hrali profesionáli! Za trpezlivosť v tréningu a šikovnosť by si titul majstra zaslúžili všetci.
I keď všetky zápasy turnaja prebehli podľa basketbalových pravidiel a víťazstvo Žiliny bolo zaslúžené, organizátorovi patrí hanba.
Všetky mužstvá boli ubytované v školskom internáte pri Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb vidieku na ulici Zdeňka Nejedlého v Leviciach. Internát je v dezolátnom stave s vari štyridsaťročným nábytkom. Každá izba má balkón, na ktorý možno vyjsť len na vlastné riziko. Sociálne zariadenie, sprchy a umyváreň sú spoločné pre celú dlhú chodbu. Dalo by sa všeličo prehliadnuť, ale cena a spôsoby nie.
Pán Salati účtoval ubytovanie so stravou na jedného chlapca a deň v hodnote 23 eur. Ubytovanie si cenil na 12 a stravu na 11 eur za deň. Nedalo mi to a overil som si tieto čudné ceny. Zistil som, že bežne na tomto internáte ubytovávajú za 5 eur na deň a strava pre jedenásťročné deti je za 4,90 eur. Písať o tom, že pokladničné bločky sa na Slovenku nevystavujú, je zbytočné.
Takéto správanie je hanbou a okrádaním malých športovcov. Každý deň turnaja organizátor obral jedného minibasketbalistu o 13,10 eur.
SBA sa na zlom dojme podieľala prinajmenšom rovnakou mierou. Okrem spomínaných úloh totiž zabezpečuje pohár pre víťaza a medaily. Na prvý pohľad mimoriadne ľahká úloha. No čuduj sa svete, víťazný tím dostal o štyri zlaté medaily menej a druhé Levice zase o štyri strieborné viac. Tričká ako spomienku na finálový turnaj sa tiež chlapcom neušli. Jednoducho ich organizátor nezabezpečil.
Deti si tieto súvislosti ešte úplne neuvedomujú, preto verím, že budú odhodlané hrať basketbal aj naďalej. Vôbec pritom nie je podstatné, či raz budú hrať v extralige, v reprezentácii alebo časom zavesia tenisky na klinec. Ide o to, aby sa vedeli športom zabávať spoznávali nových kamarátov a priúčali sa pravidlám férovej hry. A na to by mali v prvom rade pamätať dospelí.
