Zuzana Zvolenská dosť surovo odkázala zdravotným sestrám, že sa s nimi viac menej nemá o čom rozprávať. Reakciu by si zaslúžila každá jej veta, ale to by bol blog dlhý ako týždeň pred výplatou. Nie ministerskou, ale sesterskou, pani ministerka...
Bez odozvy by však nemalo ostať vyjadrenie pani ministerky, v ktorom označila požiadavku sestier na kontrolu súkromných nemocníc za „účelovú". Zuzana Zvolenská sa nechala počuť: „Sestry veľmi dobre vedia, že to nie je možné. Máme tu nejaké pravidlá súkromného podnikania a legislatívne neviem zasiahnuť medzi podnikateľov a ich zamestnancov."
Čo je účelové na tom, že sestry požadujú, aby bol urýchlene prijatý zákon, ktorý by zakazoval delenie úväzkov? Čo je účelové na požiadavke, aby bolo dodržiavanie tohto zákazu kontrolované aj v neštátnych zdravotníckych zariadeniach? Povolanie sestry je regulované smernicami Európskej únie - a je na to veľa vážnych dôvodov. Sestry hrajú významnú úlohu v procese prinavracania zdravia a záchrany životov. Tak prečo by nemal štát trvať na tom, aby z nich zamestnávatelia nerobili handry?
Čo je to za argument, že „máme tu nejaké pravidlá súkromného podnikania"? Chce tým azda pani ministerka povedať, že štát nechce a nebude kontrolovať dodržiavanie personálnych normatívov v neštátnych zdravotníckych zariadeniach? To by jej bývalých kolegov v PENTE dozaista veľmi potešilo. Lenže aj súkromné nemocnice hospodária s verejnými zdrojmi. Podnikajú tak, že dostávajú platby od zdravotných poisťovní, ktorým platíme nemalé odvody. Aj v súkromných nemocniciach ide v prvom rade o zdravie a životy a nedodržiavanie normatívov môže mať vážne a možno aj fatálne dôsledky. Je v prvom rade v záujme pacientov, aby štát vykonával na tomto úseku kontrolu vo všetkých zariadeniach, vrátane súkromných. Prečo nestojí teda ministerka Zvolenská na strane pacientov?
Argumentácia pani ministerky je neuveriteľná. Členka sociálnodemokratickej vlády rozpráva, akoby ani nedošlo k zmene pravicovej vlády za ľavicovú. Robí zo zdravia biznis a jeho záujmy povyšuje nad ľudské životy, akoby ešte stále pracovalea pre finančnú skupinu a nie pre občanov. Mali sme už mnohých ministrov zdravotníctva, no nikto sa tak dôverne nepriblížil k pánovi Rudolfovi Zajacovi, ako sa to práve podarilo Zuzane Zvolenskej.
Je povinnosťou ministerky zasiahnuť medzi podnikateľov a zamestnancov. Nehovoríme predsa o nejakých kšeftoch na rínku, ale o zdravotníctve, verejných zdrojoch, pacientoch a zdravotníkoch. Ak ministerka hovorí „neviem", potom by mal premiér zvážiť, či by na jej miesto nemal nastúpiť niekto, kto vie. Nemôže predsa vo svojej vláde strpieť niekoho, kto pred zdravím a životom uprednostní biznis.
Keď už nič iné, tak by aspoň nemal akceptovať ministerku, ktorá akoby Rudolfovi Zajacovi z oka vypadla.
