Nevyhrážali sa štrajkom, nežonglovali ťažkotonážnymi slovami, nehrozili, že odídu od lôžok a nemávali kolektívnymi výpoveďami. Naopak, rozvážne povedali: Ak ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, chceme počuť, aké krízové scenáre má štát pre prípady, že zákon bude vyhlásený za protiústavný, respektíve, že rozhodovanie bude trvať roky. Sestry nesebecky žiadajú, aby štát venoval pozornosť nielen im a lekárom, ale aj ďalším zdravotníckym pracovníkom. A namiesto prázdnych gest ponúkli parlamentu spoluprácu pri obhajovaní zákona pred ústavným súdom. Preto si ich štrajk zaslúži prívlastky noblesný, vecný a múdry.
Nikdy som neľutoval čas, ktorý som strávil v službe pacientovi. V utorok mi však bolo ľúto, že som musel byť v práci na neurochirurgickom oddelení v Žiline a nemohol som prísť osobne podporiť sestry pred parlament do Bratislavy. Čo si myslím o podaní Slovenskej lekárskej komory na generálnu prokuratúru a o jej následnom podnete na ústavný súd a o jeho bleskurýchlom rozhodnutí o pozastavení účinnosti zákona o mzdách sestier, som napísal tu a tu. A svoj postoj k protestu sestier som vyjadril tým, že v utorok som pracoval v čiernom tričku.
Čierna farba je raz symbolom smútku a inokedy noblesy a elegancie. Jej prezentácia sestrami spĺňa obe charakteristiky : Smutné je, že ich dočasne nespravodlivo posadili na trestnú lavicu. A sestry napriek tomu dokázali s eleganciou a noblesou ukázať akou cestou majú ísť zdravotníci.
