Bol to dlhý rok. Tak ako každý iný, mal aj tento dvanásť mesiacov. Boli však nabité udalosťami, aktivitami a priznajme si, že aj spormi.
Hneď na začiatku roka nás navštívila Gorila. Teda ona tu bola už dávno predtým, no niekto na internete odhalil jej tvár.
Nasledovali protesty, ktoré mali Gorilu vyhnať z krajiny. Demonštrácie utíchli, po ich lídroch sa zem zľahla. A kde je Gorila? No veď to...
Nasledovali parlamentné voľby, do ktorých mnohí vkladali veľké nádeje. Každý nech posúdi sám, či sa mu po desiatom marci 2012 naplnili.
Za seba hovorím, že nenaplnili. Gorila je tu totiž znova a opäť sa jej darí zakrývať si tvár.
Ani v profesionálnom živote to nebolo ktoviečo. Nie preto, že by sa mi azda málil zvýšený lekársky plat. Tiež nie preto, že by som bol neúspešný v operačnej sále. Smutný som z celkovej situácie slovenského zdravotníctva. Vláda ide zakázať zisk zdravotným poisťovniam tak, že im ho vyplatí na roky rokúce dopredu. Skutočne potrebné zmeny sú v nedohľadne. Nie, nemýlite sa, znova je na scéne Gorila.
Nie som šťastný ani z toho, ako sa veci majú v žilinskej nemocnici, kde pracujem. O tom však teraz písať nemôžem, lebo nám to zakázali. Len dodám, že nesmútim kvôli platom, ale trápi ma osud nemocnice, ktorý v aktuálnom kontexte nevidím ružovo.
Teraz na veselšiu nôtu. Verím, že aj napriek nie vždy radostným vyhliadkam má zmysel priať si navzájom lepší rok, ako bol ten minulý. Verím, že si to majú priať nielen príbuzní a priatelia, ale aj tí, ktorí medzi sebou vedú spory. Verím, že keď si zo srdca dokážu popriať to najlepšie tí, čo stoja na opačných koncoch pomyslených barikád, pomôže to zmeniť atmosféru v krajine a priniesť ľuďom osoh.
Takže okrem svojich najdrahších a priateľov by som chcel touto cestou popriať šťastie, zdravie a pokoj svätý všetkým a obzvlášť tým, s ktorými som za ostatných dvanásť mesiacov viedol spory a polemiky.
Prijmite, prosím, môj vinš úprimne a s otvoreným srdcom.
