Môj dobrovoľnícky pobyt v Sarajeve v rámci grantovej schémy SlovakAid trvá však 6 mesiacov, takže mojou ďalšou povinnosťou bolo požiadať o tzv. prechodný pobyt v BiH na základe práce bez povolenia a to dobrovoľníckej práce v združení, humanitárnej organizácii alebo nadácii. K samotnej žiadosti, fotografii pasového formátu, fotokópii pasu a potvrdeniu o zaplatení administratívneho poplatku vo výške 100 KM je pritom potrebné doložiť až desať ďalších dokumentov a to:
fotokópiu hore uvedeného „bieleho kartónu“ o pobyte cudzinca;
lekárske potvrdenie, že cudzinec netrpí žiadnym závažným ochorením a je pracovne spôsobilý;
dôkaz o zdravotnom poistení;
dôkaz o ubytovaní (čo v prípade nájmu predstavuje vyhlásenie resp. garanciu prenajímateľa, že je u neho cudzinec ubytovaný; prenajímateľ pritom musí úradne overiť dokument dosvedčujúci vlastníctvo nehnuteľnosti a priložiť kópiu občianskeho preukazu);
rozhodnutie zodpovedajúceho orgánu o registrácii združenia, humanitárnej organizácie alebo nadácie;
potvrdenie organizácie o zapojení cudzinca uvádzajúce dobu pobytu s opisom práce, ktorú bude dobrovoľník vykonávať:
garancia organizácie za dobrovoľníka s pečiatkou a podpisom zodpovednej osoby, ktorou sa organizácia zaväzuje znášať akékoľvek náklady, ktoré by v súvislosti s pobytom cudzinca mohli nastať, vrátané nákladov spojených s ustanovením dohľadu nad cudzincom a dobrovoľným resp. núteným odchodom z krajiny;
dôkaz o finančnej solventnosti združenia, humanitárnej organizácie alebo nadácie;
a výpis z registra trestov Slovenskej republiky nie starší ako 6 mesiacov.
Všetky doklady musia byt úradne preložené do bosniackeho jazyka, čo v mojom prípade znamenalo ďalšie náklady v sume 200 KM.
V prípade zdravotnej prehliadky som dúfala, že budem môcť použiť potvrdenie z komplexnej zdravotnej prehliadky, ktorú som absolvovala pred vycestovaním na dobrovoľnícky pobyt ešte v Slovenskej republike. Procedúra o prechodnom pobyte však vyžaduje potvrdenie priamo zo zariadenia v BiH. Bola som teda nútená absolvovať prehliadku znova, vrátané krvných testov a zaplatenia poplatku 135 KM. Výsledkom bolo potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti a dobrý pocit, že skutočne žltačku či vírus HIV nemám.
Ďalší problém nastal s potvrdením o ubytovaní. Situácia v BiH je totiž taká, že väčšinou o prenájme nedostanete žiadnu zmluvu, máte iba ústnu dohodu, nakoľko väčšina prenajímateľov sa snaží vyhnúť plateniu dane z prenájmu. V prípade prvého ubytovania, bol problém v tom, že dom, v ktorom som bývala bol postavený načierno, a skôr ako sa nám podarilo nájsť nejakú právnu kľučku z danej situácie, môj prenajímateľ si uvedomil, že izbu prenajímať vlastne ani nechce. V druhom prípade, išlo o byt, kde som sa nedostala ani k nahláseniu adresy. Prenajímateľka mi ako dôvoď nesplnenia danej povinnosti vyplývajúcej jej zo zákona uviedla osobné dôvody, pravý dôvod však mohol byť iný. Miestni ľudia si zvykli nedôverovať nikomu a s ohľadom nato, že veľa cudzincov adresu ani neregistruje, hneď ako o to žiadate, stávate sa podozriví. Vysoká pravdepodobnosť, že ďalší prenajímateľ bi mal na vec rovnaký názor a takmer vypršaná platnosť môjho výpisu z registra trestov, nás nakoniec prinútili zaregistrovať ma na adresu kolegyne, ktorá rovnako poskytla aj ostatné potrebné dokumenty ohľadom ubytovania. V Sarajeve mám teda adresy dve, jednu oficiálnu a jednu neoficiálnu.
Cela procedúra regularizácie pobytu zahraničného dobrovoľníka nie je pritom nijako motivujúca ani pre prijímajúcu organizáciu, ktorá musí zaobstarať všetky potrebné dokumenty, s čím jej vznikajú ďalšie náklady.
Záverom, po takmer dvoch mesiacoch, troch sťahovaniach a zaplatení vyše 435 KM, som ako zahraničný dobrovoľník konečne uspela podať žiadosť o prechodný pobyt v BiH, o ktorom by sa malo rozhodnúť do 30 dní. Na porovnanie, kamarátka je tu na 9 mesačnom študijnom pobyte. Nikdy nenahlásila adresu, ani nepožiadala o prechodný pobyt. Niekoľkokrát krátkodobo opustila krajinu a nikdy nemala čo i len najmenší problém vrátiť sa spať. A takých prípadov je veľa. Raz mi niekto povedal, Bosna je priateľská krajina, pokým sa nesnažíš integrovať do systému, až potom pochopíš, ako sa tu žije.
