Eva Mrekajova
Dovolenka v období koronavírusu: Bude Turecko najbezpečnejšou destináciou roka 2020?
Chystáte sa v roku 2020 na dovolenku?
INTJVčera som bola rozumná, chcela som meniť svet. Dnes som múdrejšia, preto mením samú seba (Rumi). Zoznam autorových rubrík: Zápisky zo Sarajeva, Moje paleo, Fragmenty, Cestovateľský denník
Chystáte sa v roku 2020 na dovolenku?
Môj prvý rok v Turecku: Reflexia o štipendijnom programe tureckej vlády, migrácii, multikulturalizme a ľudskej identite.
V lietadle mi podávajú do rúk lístok, na ktorý mám vyplniť, kde budem v Libanone bývať. Prečo len nemám poznačenú Assaadovu adresu a telefónne číslo? Prichádzam nepripravená.
V reštaurácii cez deň nebývalo veľa ľudí. V zmysle pracovnej politiky všetci robia všetko a preto nikto nerobí nič, len sa hrá s mobilom, všetci posedávali s cigaretou pri káve.
Ahmad vstal od stola, premeral si každého z nás pohlteného vlastným svetom a vyhlásil: „Fakt by ma zaujímalo kde nás Raymond našiel! Kde a ako sa dajú nájsť takí ako my?“
Hlavná hrdinka pristáva na letisku v Ammáne. Sú dve hodiny ráno a ľudia z poloprázdneho letu sa rýchlo rozchádzajú.
31. október 2014 bol začiatkom mojej cesty, cesty ktorú neskôr niekto nazval cestou Orientom. 31.október 2014 bol rovnako upršaným dňom. Istanbul ma vítal dažďom. Na menšom letisku na ázijskej strane, kde končí väčšina letov nízko nákladových airoliniek Pegasus, sme pristáli v čase obeda, kedy moja noha opäť raz vkročila na tureckú zem.
Pýtaš sa ma, či si myslím, že môj dobrovoľnícky pobyt v Sarajeve priniesol nejakú zmenu? Zmena je pre mňa ťažko merateľná veličina. Ale v jednom momente som mala pocit, že som predsa len niečo dokázala zlepšiť. A to v momente, keď som spoznala Kamala a jeho príbeh.
Šesť hodín ráno. Autobusová stanica v Sarajeve. Na autobus do Belehradu čaká asi desiatka ľudí, no namiesto neho k nástupišťu prichádza autobus do Záhrebu. Staršia pani sa hneď beží spýtať, čo sa deje. Autobus pôjde, mešká však 20 min. A k tomu všetkému cestujem sama, čomu som sa chcela celý čas vyhnúť. Môj travelling partner, ktorý ma kontaktoval cez Couchsurfing, sa však ukázal byť absolútne nespoľahlivý (cháp ako politicky korektné vyjadrenie, použité na účely tohto blogu), alebo nerozumel po anglicky, mala som ho nechať písať viac. Človek sa stále učí.
Ak budete hľadať Lindy hop v Sarajeve možno natrafíte na našu facebook stránku s rovnakým názvom (Lindy hop Sarajevo). Lindy hop som v Sarajeve učila takmer 6 mesiacov, každú stredu večer, v miestom klube s názvom Underground.
Ticho Ti šepkám, že prišiel môj čas a musím odísť, ticho mi šepkaj, že sa raz vrátim do Tvojich ulíc...
Akýkoľvek prejav láskavosti, bez ohľadu na to, aký malý, nie je nikdy zbytočný. (Ezop)
Dobrovoľnícka činnosť v Bosne a Hercegovine je legislatívne upravená na úrovni entít. V Republike Srbskej (RS) bol zákon o dobrovoľníctve prijatý v roku 2008 a revidovaný v roku 2013. Vo Federácii (FBiH) bol obdobný zákon prijatý až v decembri 2012. Zákon po prvý krát upravil pojmy týkajúce sa dobrovoľníctva a vymedzil práva a povinnosti dobrovoľníkov a organizátorov dobrovoľníckej činnosti. Vykonávacie predpisy týkajúce sa vydávania osvedčenia o dobrovoľníctve, evidencie a podávania správ o stave dobrovoľníctva, akreditácie organizátorov dobrovoľníckej činnosti a federálnej ceny za dobrovoľníctvo boli prijate v máji 2013. Zákon mal priniesť uznanie dlhodobej dobrovoľníckej činnosti za pracovnú prax a celkové zatraktívnenie dobrovoľníctva medzi mladými ľuďmi. Zákon rovnako vylúčil z organizovania dobrovoľníckej činnosti súkromné firmy ale ponechal túto možnosť napríklad vysokým školám. Komisia pre mladých pri predkladaní zákona zdôrazňovala, že zákon bol pripravený na základe najlepšej praxe EU a najnovších odporúčaní z oblasti dobrovoľníctva.
Asi pred rokom som začala robiť fotky ľudí okolo seba. Fotky mojich priateľov a známych, ľudí ktorí mi v mnohom pomohli a svojou mierou prispeli k formovaniu môjho dnešného ja. Ešte teraz si pamätám, ako som o svojom nápade prvý krát povedala kamarátovi a on sa ma spýtal: „Prečo?“ Vtedy som si ešte nebola istá, ale celou myšlienkou som bola nadšená natoľko, že otázka „prečo?“ vyznela hlúpo, vlastne až nemiestne. Na začiatku to bol len experiment, experiment ktorý sa stal dlhodobým projektom.
Stále neviem, čí môžem povedať, že som si zvykla na balkánsku mentalitu. Ak teda možno generalizovať. Radšej sa teda vyjadrím len k tej bosniackej. Pred Sarajevom som pracovala v Ženeve a na pomalšie pracovné tempo, ktoré som očakávala, som sa tak trochu aj tešila. A unavená vždy zaneprázdnenými ľuďmi všade tam, kde som žila predtým, som len dúfala, že v BiH to bude iné. A ono to iné aj bolo a stále je. A hoci po pol roku ma prekvapí už len málo čo. Každý deň je pre mňa stále novou skúškou trpezlivosti a občas si musím pripomenúť pravidlá, ktoré sa stali mojou príručkou balkánskej mentality:
Často sa pýtam ako funguje systém v Bosne, ako funguje zdravotná starostlivosť, sociálny systém, školstvo, súdnictvo. Odpoveď je však vždy tá istá: „Vieš, to je komplikované.“ A ono to komplikované naozaj je a vo väčšine prípadov to nefunguje.
Do Bosny a Hercegoviny (BiH) môžete ako občan Slovenskej republiky vycestovať bez víz a ostať tri mesiace. Po vstupe do krajiny, ak neostávate v hoteli či v hosteli, je však vašou povinnosťou registrovať miesto vášho pobytu. Za tým účelom je treba navštíviť Oddelenie ministerstva bezpečnosti pre cudzincov, odovzdať kópiu pasu a dostať tzv. biely kartón, na ktorom sú uvedené vaše základne údaje a meno a adresa osoby, u ktorej plánujete ostať. Procedúra je bezplatná a celkom rýchla. Nevýhodou však je, že váš prenajímateľ, najlepšie majiteľ bytu či domu, musí prísť s vami a rovnako odovzdať kópiu svojho občianskeho preukazu a nejaký doklad o vlastníctve, či, vezmúc do úvahy, že veľa nehnuteľností v BiH je stále ilegálnych, aspoň o existencii danej adresy.
Uverejnili sme výsledky súťaže „Rómska kultúra Vašimi očami“, ktorú sme vyhlásili pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov (8. apríla 2014). Súťaž nám mala pomôcť zviditeľniť sa na sociálnych sieťach, predovšetkým na Facebooku. Tento účel určíte splnila. Prihlásilo sa 36 súťažiacich. Kompletný fotoalbum mal 56 fotografii, víťazná fotografia získala neuveriteľných 2200 Like-ov a naše publikum sa rozrástlo z pár desiatok na vyše 500.
Už šesť mesiacov som paleo. A aby som bola úplne presná, môj spôsob stravovania sa najviac približuje niečomu, čo sa volá autoimmúnne paleo (AIP).