8. apríla si pripomenuli aj iné miestne organizácie. Centrum na podporu Rómov „ROMALEN“ z obce Kakanj nás pozvalo na premietanie filmu a príhovor. Podujatie bolo organizované v miestnom hoteli. Nezačalo sa načas, ale to je v Bosne a Hercegovine normálne. S meškaním treba počítať. Následne sa nám prihovoril predstaviteľ Centra a zástupkyňa World Vission BiH. Aj napriek slabej znalosti bosanského jazyka rozumiem, že k určitému pokroku dochádza, ale mnohé problémy pretrvávajú. Organizovala sa kampaň, vydali sa letáky. Druhy príspevok sa venuje problematike genocídy Rómov. V hlase je počuť, že pre zástupkyňu World Vission je to citlivá téma. Opisuje detaily holokaustu a dáva pokyn na spustenie filmu. Ide o kanadský dokument s názvom A people Uncounted (2011). Nefunguje zvuk. Vyše hodinový dokument prebehneme za približne 10 minút. Na záver recituje svoju báseň v rómskom a bosanskom jazyku. Je čas na obed. V aute sa pýtam kolegu, čo si o danom podujatí myslí. Premýšľa: „Aj lepšie by sa dalo, ale stále lepšie ako nič.“
Ozvali sa nám zo Základnej školy v Ilidži. Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov organizovali projekt s názvom „Spoznaj môj svet“. Žiaci šiesteho a siedmeho ročníka boli rozdelení do skupín aby preskúmali rómsky jazyk, literatúru, príslovia, rómsku hymnu, zástavu, kultúru a obyčaje. Poslali nám fotky. Oficiálne ich nemôžem zaradiť do súťaže, ale projekt s radosťou zdieľam na facebooku. Zapisujem si poznámku, že musíme pouvažovať o zorganizovaní projektu pre školy.
Deň pred uzavretím súťaže čítam príspevok na Open Society Foundations Blog. Mladá aktivistka Anna Mirga uzatvára svoj článok o aktivizme za práva Rómov slovami: „ ... možno je čas aby sme diskusiu obrátili a hovorili menej o rómskom probléme a viac o hodnotách Rómov – ako produktívnych občanov, ktorí udržiavajú svoju kultúru a sú pyšní na svoje korene.
Hľadali sme najlepšiu fotografiu prezentujúcu rómsku kultúru. Väčšina fotografií však zachytáva ženy a deti na ulici. Stereotypné zobrazenie rómskej menšiny ostáva problémom. Ak ho však chceme odsúdiť, treba si uvedomiť, že ho vytvárame my všetci, vrátane tých bojujúcich za práva Rómov. Významné hlasy totiž o rómskej kultúre a zvykoch nehovoria, neviňme teda ostatných ak počúvajú.
Podporenie stereotypov nebol účel našej súťaže, ale možné riziko, s ktorým sme rátali. Zadosťučinením pre nás však boli desiatky pozitívnych hodnotení a množstvo komentárov o priateľskosti a srdečnosti Rómov. A to pokladáme za úspech, na ktorom chceme ďalej stavať.
