Dosiahnuť potrebné zmeny v legislatíve by sa v prvom rade mala snažiť SKA. Napĺňala by tak jednu zo svojich základných úloh – ochranu záujmov svojich členov. A keďže ide o snahu zmeniť zákony a vyhlášky napísané v právnickom jazyku, je aktívna účasť právnikov v tejto snahe nezastupiteľná!
Z tohto uhľa pohľadu je pre mňa nepochopiteľné Uznesenie č.8 predstavenstva SKA z 20. mája 2010, kde sa píše:
B. „V činnosti úradu treba vykonať tieto zmeny:“
1. „Zrušiť pracovnú pozíciu právnika. Ukázalo sa, že právna služba nie je potrebná každodenne, a preto plný pracovný úväzok je mzdovo nákladný. ... „
Redukcia zamestnancov Úradu SKA sa zrealizovala ukončením pracovného pomeru s jednou pracovníčkou k 30. novembru 2010.
Podľa predstavenstva Komory nie je právnik na úrade komory pracovne vyťažený. Nemá čo robiť, alebo vedenie komory nemá skutočný záujem obhajovať záujmy svojich členov?
Ak by to bolo inak, bol by právnik na úrade SKA zavalený prácou.
Ak chceme zmeniť postavenie architektov v spoločnosti a v legislatívnom procese je potrebné, okrem iného, dosiahnuť novelizáciu minimálne nasledujúcich zákonov a právnych predpisov:
· Zákon č. 5O/1976 – Stavebný zákon a k nemu vydané vykonávacie vyhlášky
· Zákon č. 138/1992 – Zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.
· Zákon č. 618/2003 – Autorský zákon
Iniciatíva a konkrétne návrhy novelizácií zákonov musia vychádzať z vedenia Komory a smerovať k zákonodarcom. Príprava a formulovanie týchto iniciatív sa nezaobíde bez právnikov a bez ich každodennej mravenčej práce!
Ak chceme vážne a úspešne zasiahnuť do hore uvedených zákonov je potrebné vstúpiť do jednania so Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Uvedené zákony sa týkajú ako nás tak aj ich.
So SKSI treba začať diskutovať okrem iného aj o rozdelení kompetencií. Treba si ujasniť pozíciu architekta a stavebného inžiniera. Treba začať hľadať novú formu spolupráce.
Je načase, aby si obe strany uvedomili, že tak ako majú k sebe veľmi blízko a z časti sa prelínajú stavebné konštrukcie a statika, tak majú k sebe veľmi blízko a z časti sa prelínajú architektúra a stavebné konštrukcie.
Tak, ako nemôžu byť konštrukcie bez opory v statike, tak nemôže byť architektúra bez opory v stavebných konštrukciách.
Ale na druhej strane platí aj to, že stavebné konštrukcie nie sú statické výpočty a stavebné konštrukcie nie sú automaticky architektúrou!
Z tejto logiky treba vychádzať aj pri definovaní a prideľovaní oprávnení. To taktiež nepôjde bez aktívnej spolupráce právnikov.
Nedostatok právnych služieb však členovia SKA pociťujú aj v takých jednoduchých veciach ako je spracovanie a zverejnenie vzorových zmlúv:
· zmluvy o vytvorení diela
· zmluvy o diele
· licenčnej zmluvy
· mandátnej zmluvy
Na webovej stránke Komory v sekcii „Servis pre architektov“ dlhodobo svietia len prázdne nadpisy týchto zmlúv. A to v čase, keď podľa vedenia Komory nemá právnik na úrade Komory čo robiť!
Pri tom „starší“ členovia Komory si možno spomenú, že v auguste 1997 Komora vydala „Dokumenty (1)“ v ktorých sú okrem iného aj vzory niektorých zmlúv. Stačilo by ich aktualizovať a doplniť. Ale ani to, ako sa zdá, nemá kto urobiť. Toto je len obyčajný prejav nezáujmu! Nezáujmu koho? Vedenia Komory, alebo právnikov zamestnaných v Komore?
Žiadať o konkrétnu právnu pomoc SKA je už úplne neúčinné. Aj keď v sekcii „Servis pre architektov“ je aj oddiel „Právny servis“ na konkrétne otázky tu dostanete spravidla takúto odpoveď:
„Keďže ani komora, ani ja nemáme licenciu na poskytovanie individuálneho právneho poradenstva, poskytujem svojou odpoveďou len všeobecné usmernenie.“
Za týmto „zaklínadlom“ potom nasledujú citácie zákonov a vyhlášok.
Iné to nie je ani v prípade žiadosti o pomoc pri porušovaní autorských práv člena SKA.
Nebolo by v záujme členov SKA ak by si Komora vydobyla postavenie znalca v oblasti autorských práv v architektúre? Znalca, ktorého zástupcu by si súdy prizývali k riešeniu sporov? Ale to by tiež nešlo bez aktívnej a intenzívnej práce právnikov! Nebolo by to ľahké, nebolo by to jednoduché a chcelo by množstvo práce, času a vytrvalosti. V porovnaní s takouto ambíciou je jednoduchšie navrhnúť zrušenie pozície právnika pre jeho nevyťaženosť.
A na záver jedna otázka. Aj Vy si myslíte, že právnik v úrade Slovenskej komory architektov je zbytočný?
