Je to ale naozaj tak? Nie sú to len prázdne slová, ktoré sa zmenia, ak príde na „lámanie chleba“?
Kam mierim týmito otázkami?
Nezabiješ!
Niektorí si azda pri spytovaní svedomia povedia, že toto sa ma netýka. Avšak pri hlbšom pohľade na túto časť Desatora sa nám možno odkryjú nové skutočnosti. Nezabiješ! Mohli by sme inými slovami povedať: „neohrozíš život“, „neznehodnotíš život“, „nezlikviduješ život“.
Život neohrozíš!
Neohrozíš ho svojim nezodpovedným správaním na ceste ako chodec alebo šofér, nezodpovednou starostlivosťou o zdravie zverenej osoby, resp. o svoje zdravie, a pod.
Život neznehodnotíš!
Neznehodnotíš ho ohrozovaním cudzieho, ale ani svojho zdravia. Neznehodnotíš ho fajčením, drogami, alkoholom, workoholizmom (závislosťou na práci), netholizmom (závislosťou na internete), gamblerstvom (závislosťou na hrách)...
Život nezlikviduješ!
Niekomu sa môže toto prikázanie zdať absolútne jasné, ale... asi žiadna zo spoločenských tém nerozdeľuje ľudí tak, ako táto problematika. Smutné na tom je však to, že aj medzi kresťanmi vznikajú „názorové trenice“. Je to zvláštne, ale práve jednoznačný, nekompromisný, jasný, zrozumiteľný postoj „za život“ môže byť „jablkom sváru“. Nielen s neveriacimi, ale dokonca aj medzi veriacimi. To, čo sa niekomu zdá ako „jasné“, nemusí byť také jednoznačné.
Myslím si, že ohľadom ochrany života „zdravých“ ľudí sa všetci zhodneme. Ale ako to je, ak je človek postihnutý, starý alebo ešte nenarodený? Tým sa dostávame k problémom eugeniky (výberu jedincov podľa výhodnosti pre spoločnosť – neslávne známy Hitlerov plán čistej rasy), eutanázie a potratov.
Čistá rasa
Živých pamätníkov tohto šialeného pokusu je už málo, ale dokumenty, pamätníky, milióny mŕtvych - sú neutíchajúcim mementom.
Eutanázia
„Dobrá smrť“ – nezmyselný krycí názov asistovanej samovraždy. Ak si dobre všimnete, tak pozitívne znejúce názvy (napr.: „čistá rasa“, „sloboda voľby“,...) majú maskovaciu funkciu s úlohou odviesť pozornosť – klamať – klamať o skutočnej podstate problematiky. Protagonisti a zástancovia eutanázie starých, chorých a postihnutých ľudí vlastne hovoria: „Nechceme vás, zavadziate nám, nechceme sa o vás ďalej starať...“.
Potraty
Toľko diskutovaná téma, toľko emócií, toľko rozdelenia... Je smutné, že dokonca aj kresťania zabúdajú na podstatu. Tou je definícia začiatku života. Médiá nám zahmlievajú až zatajujú to, že aj z medicínskeho (nielen filozofického a náboženského) pohľadu život začína počatím. Neexistuje totiž iná fáza vývinu človeka, ktorá by definovala jeho počiatok. Všetky alternatívy sú len účelové konštrukcie. Ak by totiž diskutujúci uznali tento vedecko-filozoficko-náboženský fakt, tak by len ťažko obhajovali potratovú lobby.
V biblických časoch pohania hádzali deti železnému rozpálenému Molochovi, ktoré ukrutne zhoreli v jeho útrobách. Dnes sa nám nad týmto rozum zastavuje. A čo naši „Molochovia“ na potratových klinikách? Koľko krvi nenarodených detí musí ešte pretiecť, aby sa nám nad tým zastavil rozum? Je naozaj pohodlie jednotlivca viac ako právo na život? Je roztrhané telo nenarodeného dieťaťa zobrazené na billboarde väčším pohoršením ako samotný akt vysatia z tela matky?
Holá skutočnosť, vedecké fakty, filozofické a náboženské dôvody na ochranu života od počatia po prirodzenú smrť sa nedajú dlho zamlčiavať, potláčať, obchádzať.
Je tu ešte jedna dôležitá skutočnosť. Táto problematika má aj silné ekonomické pozadie. Farmaceutické firmy ponúkajúce hormonálnu antikoncepciu, ktorá má mnohé nepriaznivé a nebezpečné účinky na ženu, potrebujú „poistku“. Tou je potrat. Zvláštna poistka.
Možno ťažko každého presvedčiť na malom priestore o obludnosti potratov a eutanázie. Ale ak budeme úprimne hľadať, tak pravda na seba nenechá dlho čakať. Svedčia o tom mnohí bývalí vykonávatelia potratov, ktorí sú dnes oduševnenými zástancami života.
Naša spoločnosť ochraňuje hmotný majetok, pamiatky, rastliny, zvieratá... – čo je veľmi ušľachtilé, ale v prvom rade by sme mali chrániť ľudský život, ktorý je zárukou našej budúcnosti.
Martin Šiška
