Vraví sa: “Čo na srdci, to na jazyku”, ešte by sa snáď dalo doplniť, že naše vyjadrovanie sa, či už jazykom, gestami alebo mimikou má aj opačný vplyv - “čo na jazyku, to bude aj na srdci”. Druhé prikázanie z Desatora sa nám tiež môže pri povrchnom náhľade zdať akoby “nepotrebné”, “zastaralé”, pre neveriacich až “zbytočné”. Čo v sebe teda zahŕňa tento zdanlivo jednoduchý Boží “príkaz” ? Ako "jazykom" urážame Boha a aj našich blízkych ? Nie náhodou, sa vraví, že vtáka poznáš po perí a človeka po reči... Prečo "kresťania" vykrikujú "Ježžííííššš" - akoby to boli nejaké citoslovcia ?