Aj tento rok sa uskutočnil v Bratislave pochod „Hrdí na rodinu“, pričom v tom istom čase a len pár stoviek metrov ďalej aj „Dúhový pochod“. Organizátori tzv. „Gay pride“ nehovorili, prečo pochodujú v ten istý deň, ako pochodovali rodinky s deťmi.
To, že Dúhový pochod bude sprevádzaný perverznosťami a prejavmi výstredností a neúcty k svojim telám a okoliu sa dalo očakávať. Žiaľ, už sa úplnou samozrejmosťou stalo aj to, že ozajstní novinári akosi chýbali (česť výnimkám). Opäť ukázali svoju temnú stránku a neschopnosť a nekompetentnosť. Ich poslaním by malo byť hľadanie pravdy, jej zverejňovanie a tiež sprístupňovanie širokej verejnosti. Opak sa však stáva každoročnou realitou a tieto dva pochody im opäť nastavili zrkadlo. Tlačové mienkodivotvorné médiá si pochod „Hrdí na rodinu“ ani nevšimli – asi sme boli príliš slušní. Zato pochod ľudí, ktorí chcú túto spoločnosť zdevastovať, bol zmapovaný so všetkým zápalom.
No a čo, že homosexualita je získaná psycho-sexuálna porucha, nevadí im ani to, že táto komunita nie je z technicko jazykového pohľadu „menšinou“. Týmto skrývačom pravdy nevadí ani to, že neexistuje žiaden dôvod na nejaké zväzky týchto ľudí – veď dedenie, či sprístupňovanie informácií si vedia riešiť inou právnickou cestou. Taktiež týmto akože novinárom nevadí, že pojem „sexuálne práva“ je úplným nezmyslom a je to čistý homokonštrukt, len aby mali za čo bojovať. Ani im nevadí to, že títo chorí ľudia prekračujú (zatiaľ iba v zahraničí) tisícročné hranice intimity napr. v sociálnych zariadeniach, či verejných sprchách,... Všetky negatívne správy týchto zvráteností sú dôkladne odfiltrované, len aby sme nevyľakali našu „konzervatívnu“ spoločnosť, ktorá má ešte ako tak zdravý rozum.
Vraj vidíme svet iba čiernobielo. Nuž aj na ZŠ sa žiaci učia (zatiaľ), že pravda je len jedna. Ak by boli dve, tak to musia byť totiž rovnaké, resp. rovnocenné výroky. Teda buď je pravda to, že spoločnosť je budovaná a postavená na rodine – manželstve muža a ženy, kde sa optimálne vychovávajú deti – pokračovatelia spoločnosti, pričom inak orientovaných ľudí tolerujú, súciatia s nimi alebo v opačnom podaní by pravdou malo byť to, že ľudia s poruchami sexuálnej orientácie môžu vychovať psychicky zdravých jedincov (samozrejme adoptovaných). To sa však ešte nestalo, takže táto alternatíva „homorodiny“ je zjavne úplným nezmyslom.
Okrem už tradičného popierania pravdy tlačenými médiami sme mohli byť svedkami tragédie v podaní televíznych staníc. Pri ich akože snahe o nestrannosť až kričalo to, ako sú na strane komunity, ktorá sa tvári a chová, akoby jej všetci ubližovali.
Iste si mnohí spomeniete na známu zábavnú reláciu „Aj múdry schybí“. Respondenti odpovedali na otázky a tieto odpovede boli potom šikovne vybrané tak, že sa „celé“ Slovensko bavilo na ich hlúposti. To, že niekedy vybrali od niekoho iba tie nezmyselné odpovede a dobré nezverejnili, sa akosi tolerovalo v mene zábavy. Nuž, ale spravodajstvo nie je zábavou! To si však nemyslia na Markíze. Zostrihať také odpovede, ktoré robia z účastníkov pochodu „Hrdí na rodinu“ nesvojprávnych protestujúcich panákov to sa len tak nevidí. Pekne to zabalia do profi podmazu, štýlového a podrývačského komentáru a imaginárny konflikt je na svete. To, že hlavný kazateľ Marián Kuffa pred pokojným pochodom vyzýval k žehnaniu, k láske a k porozumeniu, to už sa nikde nespomenie. Aj to sa utajuje, že je to práve Cirkev, ktorá sa aktívne angažuje v pomoci ľuďom s inou sexuálnou orientáciou.
Naopak, pani ombudsMANka dostala privilegovaný priestor v spravodajstve (vrátane RTVS), pričom len ukázala aká je nekompetentná a dezinformovaná. Verejne hlásať hrubé lekárske nezmysly o tejto sexuálnej chorobe a právnicke nepravdy sa len tak nevidí. To však našich „akože novinárov“ netrápi. Hlavne, že máme konflikt, sledovanosť, kopneme si do Cirkvi, ľud sa baví... pravda je pošliapavaná.
Hlavný objekt, ktorý má byť inštitútom rodiny chránený, zostal žiaľ opäť v úzadí. Na deti tu nikto akosi nemyslel. Veď inštitút ochrany manželstva je tu práve pre nich. Aby rodičia mali nielen právo na výhody od štátu, keďže vychovávajú ďalších občanov spoločnosti, ale majú aj povinnosti nielen voči sebe, ale aj voči svojim deťom. Logicky vzaté, ak niekto takéto podmienky nemôže ani teoreticky (nie každý manželský pár je plodný) splniť, tak niet čo ochraňovať, zvýhodňovať,... A ak niekto schvaľuje zverenie detí do opatery takto postihnutým ľuďom, tak nech začne od seba – nech im dá svoje dieťa do opatery – na týždeň, mesiac, či rok. Nech sa ukáže ako to myslia vážne. Skandovať nezmyselné heslá je jedna vec, ale skutky druhá.
Homosexuálne cítiaci ľudia si zaslúžia od nás minimálne úctu, ako každý iný človek. To, ale neznamená, že budeme ich praktiky a návrhy vyhlasovať za správne, či dokonca normálne. Je tu však niekto oveľa dôležitejší, kto bojuje denno-denne o prežitie, o slušné bývanie, či vzdelanie pre svoje deti a potrebuje ochranu, pomoc, verejný záujem – sú to práve rodiny, ktoré potrebujú pomoc. Slovensko a Európa vymiera, obyvateľstvo starne, nemá kto pracovať na dôchodcov a nám sa tu podsúva ako hlavný problém neexistencia homozväzkov – prepáčte, ale táto spoločnosť má iné problémy – existenčné. Loď sa potápa a kapela „novinárov“ nám tu hrá inú pesničku, akoby sme chceli počúvať. Začnite už konečne plniť svoju úlohu, ktorá Vám z vášho povolania prislúcha – hľadať pravdu, nie ju pošliapavať – inak skončíte na smetisku dejín podobne, ako dopadli predchádzajúce režimy aj s ich prisluhovačmi!
Martin Šiška,
hrdý účastník pochodu „Hrdí na rodinu“
pripájam odkazy na videoarchív Markízy a RTVS zo 14.7.2018
