Ak niekto vyhlási, že morálka je každého osobná vec, a že si ju môže vysvetliť „po svojom", tak sa nemôžeme čudovať, že spoločnosť degraduje - keďže sa vzdáva pevného bodu. Mládež sa stáva agresívnou, necitlivou voči okoliu, stráca sa ochota a chuť bezplatne pomáhať iným, mnohé deti v školskom veku nemajú rešpekt voči autorite, ba dokonca už ani voči rodičom, stále viac a viac sa do slovníka detí a dospelých dostávajú vulgarizmy, vytráca sa základná úcta nielen voči človeku, ale aj voči životu. Povedať, že mladá generácia je zlá, je pokusom o bagatelizovanie problematiky. Mladá generácia je iba pravdivým zrkadlom starej generácie - to, čo staršia generácia odovzdá tej mladšej, tak si aj nájde - aj s úrokmi. Čo však dnes odovzdávame našim deťom?
Nedávny sviatok Halloween je dobrým príkladom našej rozpoltenosti. Tento široko medializovaný a komerčne dobre podchytený sviatok má svoje korene v dávnych časoch približne 2000 rokov p.n.l. Druidi v Británii, Írsku, Škótsku, Francúzsku, Nemecku a v iných keltských krajinách oslavovali koniec leta tým, že prinášali obete Samhainovi - bohu smrti. Oslavy boli vykonávané obzvlášť krutým spôsobom - zhromaždili sa ľudské a zvieracie obete, ktoré sa potom zaživa spálili v prútených košoch ako obeta zlým duchom. Keltská mesačná bohyňa na tento bizarný sviatok obradne odrezala ľudskej obeti (väčšinou väzňovi) hlavu, pričom krv zachytila do strieborného pohára a potom ju vypila. Ak bolo obetí viac, tak krv sa použila na obradný kúpeľ.
Obete druidskí kňazi získavali tak, že chodili z domu do domu a pýtali vykŕmený dobytok a ľudí. Tí, ktorí im dali „dary", mali sľúbený úspech a tých, ktorí odmietli, kňazi preklínali a zastrašovali. Odtiaľ pochádza fráza, ktorú počuť od „koledníkov" sviatku smrti „trick or treat" - obdarujte nás, inak Vám niečo vyvedieme.
Pápež Bonifác IV. zaviedol sviatok Všetkých svätých na 1.novembra, odtiaľ pochádza aj názov „ All Hallowed Evening" (Predvečer všetkých svätých) - zavedený protestantskou cirkvou v 16. storočí - zjednodušene „Halloween".
Sviatok všetkých svätých a Spomienka na zosnulých majú byť časom, keď sa spoločne a aj každý osobitne zamýšľa nad zmyslom života, nad hodnotami, nad našimi vzťahmi, skrátka o tom, čo je a čo nie je v živote dôležité. Spomíname na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Bez sebareflexie len ťažko môžeme niekam smerovať. Zostaneme len bezhlavo a automaticky plniť svoje povinnosti bez zmyslu - náš život sa stáva iba živočíšnym, povrchným až prázdnym.
V 21. storočí sa pri veľkom množstve teoretických vedomostí o psychologickom vývoji detí, o potrebe výchove ku krásnu, k hodnotám, k úcte, ... rozum zastavuje nad tým, že sa v školách, v družinách, v škôlkach oslavuje a propaguje duch smrti, strachu, hrôzy, násilia...v podobe osláv Halloween-u.
Možno je ťažko uveriteľné, ale v krajinách, kde sviatok Halloween má dlhú tradíciu, sa silne rozmáhajú rôzne násilné aktivity. Výtržnosti, znásilnenia, propagácia hrôzy a agresivity sa stávajú súčasťou „osláv". Je veľmi poľutovaniahodné, že sviatok s takou zvrátenou históriu a odstrašujúcou prítomnosťou je nielen tolerovaný, ale dokonca aj propagovaný - žiaľ aj „kresťanmi".
Ak chceme mať naše deti citlivé a pozorné voči iným, tak im ukážme pravé hodnoty života. Vystavovanie detí stále negatívnejším vplyvom ich robí viac necitlivejších pri rozoznávaní dobra od zla, robí ich agresívnejších, sebeckejších, ... Čo zasejeme, to budeme žať.
Dôležité doplnenie
V diskusii pod článkom som bol upozornený na niektoré nezrovnalosti ohľadom pôvodu sviatku Halloween, ktoré su popísané v článku na blogu denníka Pravda. Ďakujem za link. Chcem však dodať, že ak je presný pôvod aj iný od mnou popísaného, tak prejavy a duch, v akom sa oslavuje len nasvedčuje na pohanské korene. To, či sviatok v jeho novej podobe vymysleli kresťania je síce možné, ale nutne to neznamená, že sviatok je naozaj kresťanský. V mojom článku som chcel najmä poukázať na to, že Halloweenom sa oslavuje smrť a mnohonásobne prehlušuje posolstvo Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých – teda sviatkov, ktoré nás aspoň raz v roku chcú vyzvať k zastaveniu sa a k zamysleniu nad zmyslom a smerovaním nášho života.
Martin Šiška
