Manželia
Vstup do manželstva je iba začiatok úžasného dobrodružstva, ktoré nám ponúka Boh ako ďalší stupeň lásky. Manželskej lásky. Manželská láska je akoby nadstavbou snúbeneckej, kde už dvaja sú – povedané biblicky – jedným telom. A skutočne – manželský zväzok sa stáva právoplatným až fyzickým spojením manželov. Takže je naplnením, resp. cieľom manželstva telesná láska? Je to iste silné puto, ktorým sa k sebe manželia definitívne viažu, ale je tu niečo viac.
Žeby deti? To je ušľachtilé naplnenie zväzku manželstva – dávanie seba, obeta pokračovanie rodu... Nie každý však môže mať deti. A čo spoločné budovanie a zveľaďovanie majetku, spoznávanie sveta? To tiež patrí k manželskému stavu, ale Boh chce od nás niečo viac. Má pre nás niečo oveľa lepšie. Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a všetko ostatné Vám bude pridané. Boh chce naše srdce. Veď sa aj modlíme „sprav naše srdce podľa srdca svojho, Pane“. V Písme čítame: „Dám Vám srdce z_mäsa“ – teda chápajúce, milostivé, milosrdné.
Takže manželstvo má byť pre nás sviatosť, kde máme rásť v láske – učiť sa bezpodmienečne milovať tak, aby sme sa stali svätými. Akou láskou sa máme naučiť milovať? Svätý Pavol to v liste Korinťanom napísal veľmi výstižne až nadpozemsky krásne: „Láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy...“
A ako to súvisí s čistotou v manželstve? Čo to vlastne znamená „manželská čistota“? Nie je to iba nejaký cirkevný výmysel?
Áno, aj v manželstve sú hranice. Dnes sme však, žiaľ, svedkami toho, že sa mnohí tvária, že hranice neexistujú. Ich prekračovanie však má neblahé následky bez ohľadu na náš názor o ich opodstatnenosti. Telesná láska má tiež svoje pravidlá – vždy sa má zohľadňovať dôstojnosť človeka. Žena nemá byť prostriedkom na uspokojenie náruživosti. Len dôkladné citové splynutie s osobou je dobrým predpokladom, ba až podmienkou k telesnému spo-jeniu. Ak sa vytráca citové puto, tak problémy v sexuálnej oblasti nenechajú na seba dlho čakať. To nie je pravda, že si partneri fyzicky „nepasujú“ – príčina je inde. Svet nám núka množstvo „rieše-ní“ v podobe techník, stimulácií, flirtov, dokonca cez filmy je nevera núkaná ako niečo normálne, bežné. Ak nám však naozaj ide dobro pre toho druhého (teda nielen pre seba), tak z bludného kruhu musíme von – riešenie je však vo vnútri. V ktorom? V našom srdci. Boh chce, aby sa nás mohol dotknúť aj v tejto oblasti – v oblasti sexuality. Aby naše srdce premenil, aby každá pýcha, sebectvo, nevšímavosť bola spálená a premenená na lásku, o ktorej sa rozpisuje apoštol Pavol v spomínanom liste.
Ak sa necháme viesť láskou, ktorá chce dávať, chápať – tak sa nám otvára úžasný rozmer manželstva, pričom telesná láska nebude cieľom, ani prostriedkom, ale príjemnou odmenou za našu premenu – za naše dokonalé citové splynutie.
Spolu so sv. Pavlom môžeme potom povedať: „Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. Keď som bol dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.“
Mám pocit, že detskými spôsobmi v manželstve sú práve tie naše neskrotené túžby – mať, zažiť, vlastniť, užiť – ktoré sa nám stávajú chybným cieľom.
Vo svetle týchto myšlienok môžeme lepšie pochopiť aj postoj Cirkvi – našej učiteľky – k oblasti sexuality. Ak hovoríme o tom, že antikoncepcia je zlá, prerušovaný styk je zlý, tak to nie je niečo samoúčelné len „staranie sa farárov“ do intímneho života manželov.
V prípade antikoncepcie to nie je len ochrana pred jej škodlivým vplyvom na úrovni fyziologickej. V médiách bežne nenájdete výsledky vedeckých štúdií, ktoré dokazujú súvislosti medzi užívaním hormonálnej antikoncepcie (HAK) a chorobami, ktoré sa akosi „náhodou“ vo zvýšenej miere vyskytujú u ich užívateliek. Táto problematika je však na iný samostatný článok.
Tu chcem skôr poukázať na alternatívu, na ktorú nás múdro smeruje Cirkev. Tou sú prirodzené metódy plánovania rodičovstva (PPR).
Že ste o nich ešte nepočuli, resp. počuli, ale že sú vraj nespoľahlivé? Nečudujte sa, sú totiž zadarmo – najväčší zisk však prinášajú ich používateľom. Zjednodušene povedané: jedná sa o metódy, ktoré zohľadňujú prirodzený cyklus ženy (u každej je iný – aj keď farmaceutické firmy by to radi zmenili) a v plodnom období sa manželia zdržujú vzájomného spojenia.
Tajomstvo a sila týchto metód je práve v prežívaní obdobia zdržanlivosti. Má to byť čas, keď manželia spoločne prehlbujú svoj vzťah. Nie je to však len čiste nejaká metodická vedecká záležitosť – je to životný štýl. Nie je totiž náhoda, že manželské páry praktizujúce PPR majú veľmi nízku rozvodovosť.
Rešpekt k celej osobe. Takto by sa to dalo zhrnúť jednou vetou. Iste, takto to môže vyznieť veľmi romanticky ba až idealisticky. Ak Vám však záleží na Vašom manželstve, tak ťažkosti s „odriekaním“ sa môžu premeniť na tvorivo strávené spoločné chvíle, keď si môžeme toho povedať viac ako inokedy.
Toto je Boží plán s nami. Nie tabletky, ale rozhovor dvoch sŕdc. Ten si nekúpite v lekárni, recept je však známy. Hlboký a úprimný vzťah, kde sú dvaja nielen jedným telom, ale akoby jednou dušou.
Je na nás, ktorou cestou sa vyberieme.
„Hlavnou formou, ktorou sa láska prejavuje, je pozornosť. Najobvyklejším a najdôležitejším spôsobom, ktorým prejavujeme svoju pozornosť, je vypočutie.“ (M. S. Peck)
Prajem Vám veľa trpezlivosti pri objavovaní nových dimenzií lásky.
Martin Šiška