Homosexuáli
Možno aj preto nám Boh veľmi múdro a prezieravo dáva usmernenie aj v tejto oblasti života. Človek by niečo také (zvlášť v dobe vzniku Desatora) nebol schopný vymyslieť. Príkaz čistoty sa netýka iba predmanželskej a manželskej oblasti. Veľmi špecifická je homosexuálna problematika. Poruchy v sexuálnej orientácii ľudstvo sprevádzajú od nepamäti. Je smutné, že v 21. storočí sa akoby nevieme poučiť z chýb v minulosti.
Už v Starom zákone Boh priamo, ale aj skrze prorokov vyjadroval odpor k homosexuálnym praktikám. Na viacerých miestach Biblie je toto správanie jednoznačne odsúdené a považované za morálne neprípustné. Azda najznámejším biblickým príbehom je potrestatnie Sodomčanov – ich hlavným hriechom boli homosexuálne praktiky.
U starozákonných židov a neskôr aj u prvých kresťanov boli tieto skutky tak zrejmým morálnym prečinom, že ani nepovažovali za dôležité o tom obšírne písať.
V starovekom Ríme v jeho vrcholnom období bohatstva, moci a slávy sa práve problematika morálky a tiež homosexuálnych praktík pričinili o postupný rozpad celej Rímskej ríše.
Pre súčasného Európana je to dobrá téma na uvažovanie nad podobnosťou s Európskou úniou. Dnes totiž naberá táto problematika priam obludné rozmery. Nie kvôli tomu, že takí ľudia žijú medzi nami, ale preto, lebo ich správanie sa označuje za normálne. Pričinením modernej medicíny je dokonca možná operatívna zmena pohlavia. Rodoví aktivisti sa snažia do škôl zaviesť teórie, že máme právo na voľbu svojho pohlavia.
Ľudí s poruchou sexuálnej orientácie zvykneme označovať LGBTI (skratka označujúca hnutie Lesbičiek, Gayov, Bisexuálov, Transrodových a Intersexuálnych osôb). V medicíne poznáme viaceré odborné diagnózy týchto vážnych porúch – F64.0 Transexualizmus
F64.1 Transvestizmus, F64.2 Porucha pohlavnej identity v detstve, F64.8 Iná porucha pohlavnej identity…
Príčiny týchto porúch sú rôzne – vplyv prostredia, rodičov, experimentovanie – nie sú však dedičné – neexistuje genetický kód.
Médiá sa tejto problematike venujú v stále väčšej miere. Bohužiaľ informácie, ktoré nám poskytujú, sú buď neúplné alebo zmanipulované a klamlivé. Vo väčšine komerčných mediálnych spoločnostiach pracujú ľudia, ktorí nedovolia objektívne informovať svojich divákov, poslucháčov, či čitateľov o pravdivej realite v tejto sfére.
Škodlivosť na tele
Existujú seriózne medicínske výskumy, ktoré preukazujú fyzickú škodlivosť homosexuálnych praktík – zvýšený výskyt rakoviny konečníka, choroby prostaty, choroby ústnej dutiny, zvýšený výskyt pohlavne prenosných chorôb...
Škodlivosť v duševnej oblasti
Do porúch v duševnej oblasti by som zahrnul najmä promiskuitu, zvýšený výskyt samo-vrážd a vo vyššom veku opustenosť.
Škodlivosť na duši
V duševnej oblasti tieto osoby skôr bojujú proti Bohu a Cirkvi pre nepochopenie božieho plánu s človekom.
Všetky aktivity – snaha o zavedenie homosexuálnych „manželstiev“, adopcií detí,... sa pokúšajú akoby o získanie súhlasu celej spoločnosti, že homosexualita nie je choroba. Dokonca idú v týchto aktivitách tak ďaleko, že ľudí, ktorí ešte majú zdravý rozum a súdnosť, nazývajú homofóbmi. Na rôznych úrovniach sa aktivisti snažia získať pre túto skupinu ľudí nadpráva a súčasne trestať akékoľvek prejavy kritiky okolia. Absurdných prípadov trestania ich kritikov je v zahraničí už veľké množstvo.
V okolitých štátoch sa LGBTI aktivistom podarilo dostať ich predstavu o sexuálnej „výchove“ do školských osnov už pre deti v najnižších triedach základných škôl. Zvrátenosť ich konania akoby nepoznala hraníce. Po období komunizmu, ktorému sa na Slovensku stále darí, prichádza nová ideológia – rodová ideológia. Podľa nej je všetko dovolené – okrem jej kritiky. Čistota je označovaná priam za nenormálnosť, bigotnosť, zaostalosť... Sme svedkami diktátu ukričanej menšiny. A to všetko v mene slobody, tolerancie a akýchsi vymyslených práv. V dnešných dňoch aj na Slovesnku prebieha boj o to, či táto úzka skupina s poruchou sexuálnej orientácie bude väčšine diktovať svoje zvrátené predstavy o manželstve a o výchove detí.
Je veľmi smutné, že máloktorí kňazi bijú na poplach. Rodina je v ohrození – tým aj celá spoločnosť. V politike sú väčšinou ľudia ovládaní finančnými skupinami, ktorým vyhovuje nemorálny stav spoločnosti. Taká spoločnosť je totiž tolerantnejšia ku korupcii, konzumuje nezmyselné produkty, nezaoberá sa o veci verejné – žije skôr vo virtuálnej realite pochybných seriálov a programov v televízii.
Cirkev, nezávislá od tejto mašinérie, by ako prvá mala dôrazne upozorňovať na nebezpečenstvá, ktoré na nás číhajú pri tolerovaní agresívnej LGBTI politiky.
Zopár aktívnych kňazov a biskupov je veľmi málo vzhľadom k závažnosti a rozsahu problematiky.
Kresťanskí laici – teda my všetci – sme rovnako Bohom pozvaní, aby sme bojovali za správnu vec. Nielen modlitbou, ale aj konkrétnym praktickým konaním.
Manželstvo a rodina je úžastná vec, ktorú tu na Zemi máme od Boha. V harmonickom manželstve človek zakusuje mnohé podoby lásky. Diabol sa snaží tento model narušiť. Cieľom všetkých jeho útokov je rodina, deti, manželstvo.
„Nezosmilníš“ - má chrániť manželov, rodiny, deti, … Len manželstvo muža a ženy je schopné budovania skutočnej rodiny, zdravej výchovy detí a neskôr pokojnej staroby v kruhu svojich blízkych. Preto iba ono si zasluhuje výsadné postavenie a ochranu v spoločnosti. Spoločnosť totiž od kvality manželstiev priamo závisí. Je však ohrozená rôznymi pochybnými aktivitami menšín.
Možno sa spýtate: „Dobre, takíto ľudia tu sú, prečo ich máme ignorovať? Aký postoj k nim máme zaujať?“
Azda ste aj Vy zachytili nadšené reakcie niektorých médií, či osobností, na slová pápeža Františka, ktoré povedal na adresu homosexuálov. Médiá však uverejňujú len účelovo z kontextu vytrhnuté vety. Treba rozlišovať medzi homosexuálnou orientáciou a homosexuálnym správaním.
Možno niektorých prekvapí to, že homosexualita je špecifická choroba, ktorá sa dá liečiť. Liečba však nie je jednoduchá záležitosť. Existuje mnoho svedectiev bývalých homosexuálov, ktorí dnes žijú v manželstvách a majú založenú rodinu. To je azda najkrajší dôkaz toho, že má zmysel hovoriť pravdu, aj keď je nepríjemná. Toto mal pápež na mysli – neodsudzovať osobu, ale správanie.
Môžeme spomenúť paralelu so svätým Augustínom, ktorý povedal: „Miluj hriešnika, ale nenáviď hriech.“ Len tak môžeme pomáhať a byť autentickí kresťania. Je to ťažké, najmä, keď vidíme aké aktivity niektorí zástupcovia tejto komunity vyvíjajú.
Osoby s homosexuálnymi sklonmi sú Cirkvou pozývané k životu v čistote. Problém sa nevyrieši tým, že sa budeme tváriť, že všetko je dovolené a správne. Skúsenosti ľudí, ktorí pomáhajú takto orientovaným osobám by nám mali byť inšpiráciou. Je na nás, aby sme sa učili od nich a nedali sa manipulovať lacnými, ale aj prešpekulovanými trikmi médií.
Martin Šiška
