Médiá a politici sa predbiehali v predkladaní informácií, vysvetlovaním, komentármi, mnohí špekulovali nad rôznymi konšpiračnými teóriami. Politici sa predháňali v získavaní bodov z tejto veľmi tragickej epizódy v našom stredoeurópskom - „alkoholom presiaknutom“ regióne. Česká vláda vtedy zaviedla prísne opatrenia na predaj tvrdého alkoholu – tzv. prohibíciu. Okrem konštatovania a dúfania, že sa počet obetí otravy metylalkoholom zastaví, resp. aspoň minimalizuje - sa neustále polemizovalo o tom, aká veľká hospodárska škoda vzniká každým novým dňom so zakázaným predajom tvrdého alkoholu. Odhadované sumy sa pohybovali v miliónoch českých korún – nezainteresovaný pozorovateľ mohol nadobudnúť dojem, že štátny rozpočet takmer stojí na konzume alkoholu.
Zaujímavé by možno bolo vyčíslenie škôd, ktoré vznikajú práve neuváženou konzumáciou alkoholu. Slovensko sa topí v problémoch, ktoré priamo, či nepriamo spôsobuje alkoholizmus. Táto problematika zasahuje celé spektrum spoločnosti: mladých, starších, chudobných, bohatých, mužov, ženy, … Problematika akoby neexistovala – občas sa čosi zablysne, ale potom stále zostávame v opojení alkolovo-hudobných festivalov, tichej tolerancii ku kultúre pitia alkoholu len pre pitie alkoholu, … Slovákov by asi nič tak nepodráždilo, ako keby im niekto siahol na ich alkohol – mnohí sa priam domnievajú, že je to identita Slovákov. Predsa ak si „chlap“, tak si „vypi!“ - hrdinstvo pritom nie je v pití všetkého, čo mi nalejú, ale „vedieť mieru“. Najväčšiu moc má ten, kto má moc nad sebou.
Nemusíme byť sociálni špecialisti, aby sme si všimli tvrdú realitu našej krajiny – rozpadá sa nám každé druhé manželstvo – oficiálne. Koľko ich je nefunkčných, to štatistiky neuvádzajú- myslim si, že veľa. Mnoho problémov spôsobuje práve – môžete tri krát hádať – alkohol. Ak niečo ničí našu spoločnosť, zabíja, berie jej budúcnosť, tak to treba zastaviť.
Alkohol zabíjal – namieste boli teda tie najprísnejšie opatrenia. Čo ale, ak zabíja niekto úplne iní. Čo ak zabíja nie 30 ľudí mesačne, ani týždenne, ale denne !!! Čo ak to robí v mene demokracie, slobody a pokroku. Čo ak sú títo tichí zabijaci platení z našich daní a médiá im robia garde ? Čo ak pri tom vznikajú nevyčísliteľné škody ? Vyhlási vláda na tieto skutky tiež prohibíciu? Budú tomu média vôbec venovať pozornosť, alebo to opäť zametú pod koberec a zabalia do pozlátka plného klamstiev ?
Určite už viete, kto sú tí nositelia pseudoslobody a vykonávatelia popráv. Áno, sú to tí, ktorí skladali Hippokratovu prísahu o úcte k životu. Čuduj sa svete, že takmer žiadne médiá nebijú na poplach, neburcujú, neinformujú o tom, že každý deň je na Slovensku roztrhaných viac než tridsať malých bábätiek ešte v lone ich matiek. Feministky neprotestujú voči tomu, že sú zabíjané aj ženy. Ak si niekto zastane život ako najvyššiu hodnotu, tak je ihneď označený za fanatika, netolerantného, za nevzdelanca a neviem čo ešte. Pričom sa ignorujú základné fakty, ktorými už aj veda dávno diponuje, len naši liberáli ešte nie.
Len nedávno nám to „šíritelia poloprávd“ ukázali v plnom nasadení. Indickú zubnú lekárku, ktorej dieťa zomrelo ešte pred narodením, a ona neskôr tiež zomrela, urobili médiá mučeníčkou , lebo nemohla ísť na potrat v Írsku. To, že pacientka by pri potrate zomrela o dva dni skôr, ako píše prezidentka Indickej federácie pre pôrodníctvo a gynekológiu Hema Divakar, to už naše „akože nezávislé“ médiá nezaujíma.
Spoločnosť, ktorá ničí seba, či už alkoholom alebo potratmi dlho neprežije. Ak áno, otázne je s akými následkami. Všetky zlé činy totiž zostávajú hlboko v pamäti a v podvedomí každého zúčastneného. Najlepším príkladom o brutalite a klamaní „pro choice lobby“ sú výpovede ich bývalých vstúpencov, riadiacich pracovníkov a lekárov. Dnes bojujú za "prohíbiciu" na potraty. Čo je však reálnejšie – bojujú za pravdivé informovanie o herodesovskej krutosti v našej spoločnosti. A čo robíte Vy na svojich postoch ?!
Martin Šiška