V tomto poslednom prípade neviem povedať, čo presne ma viedlo k tomu aby som to robila. Tušila som, že neobjavím nič nové, nič čo by som už dávno nevedela, čo by som nepoznala. Ale počúvať to isté z inej perspektívy s vopred daným odstupom bolo prínosné. Priznávam, že viac pre mňa ako pre Teba. Viac ako predtým som si totiž uvedomila, že pomôcť Ti ak si nechceš pomôcť aj Ty sám, je nemožné. To, že nebolo v mojich silách Ťa spraviť šťastným, nebolo mojim zlyhaním.Asi sa pýtaš, prečo? To je otázka, ktorú som si kládla v posledné mesiace často aj ja, hľadala odpovede. Žiadna z nich nebola dostatočne uspokojujúca. Dnes viem, že preto, lebo som si nekládla tie správne otázky.Správna otázka totiž znie: „ AKO?“... Ako ďalej? A na túto otázku som odpoveď našla. Teraz nie je dôležité ktorým smerom a kam presne chcem ísť. Viem, že už mám s Kým ísť. S Niekým, koho mám zas rada. S Niekým na koho sa môžem napriek všetkým zakopnutiam spoľahnúť. S Niekým, koho polámané kúsky som našla blúdením v zákutiach i Tvojej duše. Kúsky seba samej. Ten Niekto som totiž Ja. Je celkom nepodstatné, že nie som Niekým pre Teba. Podstatné je, že to viem zas Ja. Viem, že...Ja som Niekto.Už nevolám May Day, našla som svoju My Way.
