Gabriela Múčková
All By Myself
Pozerám znova ten film. Tak ako vtedy. Pár rokov dozadu keď môj život plynul tak pokojne až príliš. Nedúfajúc už vo veľké zmeny, či nejaké citové poryvy.
Ja som ja? Ja je niekto iný? Bola som? Vlastne. ani som nebola... Zoznam autorových rubrík: Postrehy a asociácie, POKECáme?, Hovory, Súkromné
Pozerám znova ten film. Tak ako vtedy. Pár rokov dozadu keď môj život plynul tak pokojne až príliš. Nedúfajúc už vo veľké zmeny, či nejaké citové poryvy.
Ja prichádzam vždy všade neskoro, na všetko prichádzam neskoro a vždy posledná odchádzam.
Viete prečo ženy nosia dve tašky? Malú kabelku a veľkú tašku? V tej malej kabelke nosia doklady potvrdzujúce, že sú ženy a nie sliepky a v tej veľkej nosia zrno.
Steny nášho bytu sú prázdne až na niekoľko poličiek, svietidiel prípadne nástenných hodín. Nikde žiadny obraz. Maľovať neviem, na originály nemám a reprodukcie by som na stene nezniesla.
Stáva sa mi bežne, že viem o čom chcem napísať, len neviem vymyslieť nadpis. Dnes mi nadpis ponúkol havinko vo Worde. Dúfam, že ma pri mojom „šťastí“nezažaluje kvôli tým copywightovým veciam a keby aj... Predvčerom som mala sen. Niežeby sa mi nesnívalo bežne, spím málo ale o to viac mám snov a často sú to sny dosť drsné. Tento sen bol iný.
Pred pár dňami som hľadala, slová ako podporiť niekoho kto trpí bolesťou niekoho blízkeho. Neviem či sa mi to podarilo. Pretože pochybujem o vlastných slovách, ktoré som napísala. Napísala som okrem iného : „Buď silný!“ Obligátne slová. Od mala ich počúvame. „Veľkí neplačú“ „Muži neplačú“ a bla, bla, bla...
Pred pár dňami som dostala odkaz od spolublogera: „Pamca, Kdeeeee siiiiii? :) hen, neopustaj nase rady... dufam, ze secko oki u teba.“ Všetko je u mňa v poriadku. Cítim sa dobre. A rozhodne Vás neopúšťam. Lenže...
Tak som zas raz nakupovala. No dobre, nie raz. V poslednej dobe som nakupovala trochu viac. No a čo? Nejakých tričiek, svetríkov, prádielka nie je nikdy dosť. Dámy mi iste rozumejú. A Páni?
Milujem hudbu, rôzne žánre. Málokedy ju už počúvam len ako hudobnú kulisu. Skôr ju počúvam cielene, to na čo mám práve náladu, chuť. Niektoré skladby časom zovšednejú, niektoré sa „prejedia“ a niektoré upadnú do zabudnutia. A potom sú tu tzv. srdcovky, obľubky, nezábudky, ku ktorým sa vraciam stále.
Na tento deň sme čakali celú sezónu. Manžel obetavo včera vstal o piatej ráno a šiel si vystáť radu na lístky. O pol jednej sa aj dočkal.
Každý z nás tú detskú hru pozná, každý sme sa ju hrali. Nebolo k nej treba nič. Žiadne pomôcky. Pravidlá boli jednoduché. Mohli ju hrať dvaja aj ôsmi, na počte nezáležalo.
Viem to neomylne, Nie preto, že sa dnes ručička teplomeru po mnohých dňoch vyštverala nad nulu. Ani podľa dátumu, aj keď aj podľa neho sa blíži prvý jarný deň. Dokonca ani nie pre nejaké vtáčie cvrliky na balkóne.
Len pred pár dňami som sa zaregistrovala na tomto blogu .Inšpirovali ma k tomu aj tu už publikujúci blogeri a mala som „bláhový“ pocit, že aj ja mám čo povedať .
Darmo my máme mužskú tvrdosť svoju a skrze ňu chceme byť suverénni. Nám ku všetkému, i k láske i k boju vždycky sú potrebne len ruky ženy. (len ruky? pozn. autorky blogu)