Najsladšia lož

Tak som len „smutne“ poznamenala, že iste nemá ani na darček na moje narodeniny. Odpovedal, že to budú riešiť spolu s otcom.Spýtala som sa: „Vieš vôbec, koľko rokov budem mať?“A on, že 30.Môj syn mal nedávno 15 rokov. Má už občiansky preukaz, bol sám na dovolenke, prežil prvú lásku.... Viem, že už je veľký. Viem, že dospieva. A k jeho veku patrí odvrávanie, kritizovanie. Toho sa od neho napočúvam. Môžem za to, že som staromódna? Že nemôžem ani pol dňa vydržať počúvať dookola Linkin Park v sile 120 decibelov? Som proste stará a ak sa príliš rozohním v jeho izbe, pošle ma natriasať si svoje michellinky niekam inde. Je to skrátka drzolín. Žeby po mne? Aby bolo jasné, nesťažujem si na neho. Milujem svojho syna. Je to dobrý syn, je slušný a robí mi radosť. Kedysi občas skúsil niečo zaklamať. Lenže ja už z tónu jeho hlasu som vždy vedela, „ktorá bije“. Tak to už nerobieva. Vraj načo, keď ho vždy hneď odhalím.Ale dnes zaklamal zas. Tentoraz by som ho neodhalila podľa tónu jeho hlasu. Bol presvedčivý. A ja mu prvýkrát odpúšťam tú lož. Dokonca ma potešila. Nie zo ženskej márnivosti, ale preto, že dnes som definitívne pochopila, že z môjho dieťaťa sa stal mladý muž a gentleman.Nemusí mi už kupovať žiadny darček. Venoval mi najsladšiu lož, vďaka ktorej sa usmievam od rána. A úsmev je to, čo mi v poslednej dobe najviac chýbalo. Môj syn mi dal najkrajší darček k mojej zajtrajšej štyridsiatke. Ďakujem.