
V tom sne som bola na káve s kamoškou ale v tom podniku bolo priveľa ľudí, ktorých som ja síce nepoznala ale oni poznali mňa. Čo bolo zvláštne, v tom podniku boli nad každým stolom informačné tabule podobné tým na letiskách. Neboli na nich nápisy kedy čo kam poletí. Jednoducho sa tam navrchu každej tabule objavil nápis si p..a. ( Nebolo to v pizzerii )Tak som sa naštvala a išla preč odtiaľ do nejakého hypermarketu a nakladala som tovar kdejaký do radu do košíka keď mi Heňa , kamoška z toho sna vraví: „ Gabi, neber to všetko, budeš to mať ťažké“. Odpovedala som jej na to: „Ja to unesiem, som na to zvyknutá“Tie slová som povedala nahlas, lebo som sa sama na ne zobudila.V tom sne som to povedala tak presvedčivo, v tom sne som tomu ozaj verila. Tak prečo tým nie som si istá v bdelom stave? Lebo som zabudla snívať s otvorenými očami?Prečo nikde nepíšu varovanie : „ Život vás môže zraniť“ ? Pretože práci s nožnicami sa vyhnúť dá a životu nie? A možno sa dá vyhnúť aj jemu... V takom dlhom spánku, kde by som si v sne opakovala: „ Aspoň toto si zvládla“