Schovávačka

Jeden, na koho padlo „ a ty z kola von“ si zakryl oči a počítal do desať, päťdesiat či sto. Záležalo to od veľkosti priestoru, či sme sa hrali v byte alebo niekde vonku na ulici. Keď dopočítal jeho úlohou bolo hľadať ostatných, ktorí sa za ten čas kým on počítal poschovávali.Niektorým nezáležalo veľmi na tom ako dobre sa schovajú. Kľudne sa v skrýši aj chichúňali, nevadilo im , že ich nájdu ako prvých, že za „trest“ budú musieť hľadať oni. Iní ctili pravidlá hry, schovali sa lepšie, ale nie až tak aby ich nikto nenašiel. A niektorí sa skryli dôkladne. Často aj napriek tomu, že hra už dávno skončila, oni sa v svojej skrýši kliesnili ticho, často ani nedýchajúc len aby ich nenašli a možno aj so strachom, že ich nenájdu vôbec. Hľadať ostatných im tým pádom nehrozilo. Iba občas, výnimočne ak na nich padlo „a ty z kola von“.Som už dospelá a ja stále presne neviem, kto vlastne bol víťaz tej hry a kto porazený. Hľadač, nájdený, či ten nenájdený? Len viem, že dodnes hráme tú hru. Zväčšil sa len priestor. Jeden, dva , tri......stošestnásť......tisíc.......