Čas pomaly beží. Sme presne mesiac a 3 dni od zaradenia do zázračného zoznamu čakateľov. Človek sa cíti posledných pár rokov ako večný čakateľ. No buďme k sebe úprimní, na modrokoníkovú snažilku to stále nemá.
Od štvrtku ma tvoj otec v dobrom buzeruje, aby som ti napísala list. List o tom, prečo sme ťa chceli. Prečo sa na teba už tak tešíme a cítime, že si k nám pomaly ale isto na ceste. Odkiaľ? Koľko máš rokov? Či už máš vôbec rok. Či sa ti u nás bude páčiť, keď tu už teda bývame šiesti. No, a tak.
Mohla by som začať písať pekný list na voňavom papieri o všetkom, čo cítim, aj keď ťa vôbec nepoznám, no nebolo by to ono. V tejto chvíli nie. Myslím si však, že by sme sa mohli pomaly začať zoznamovať? Čo ty na to? Začať niekde tam, ako bol tvoj otec naozaj otravný a mama silná karieristka s láskou pre záhradu. Čo samozrejme zistila, až keď sa odsťahovala z rodinného domu do bytu, do Bratislava. Áno, môžeš mi v budúcnosti pripomenúť, že ťa nemám nútiť sadiť kvety, keď ty ich nenávidíš! Nevadí, počkáme si, karma to potom o pár rokov aj tak sama zariadi. :)
Ďalej by sme sa mohli porozprávať o tom, ako sme sa s tvojim otcom skoro rozišli, lebo ja som chcela psa, a on nie. Teda na spresnenie a jeho obhajobu, on samozrejme Ruženku chcel- k nej sa tiež dostaneme- ale potreboval si vopred dohodnúť detaily. Detaily o tom, koho bude, keď sa rozídeme. Boli sme spolu síce iba 5 mesiacov, no jeho zodpovedný prístup som teda v tej chvíli nevedela oceniť. Vôbec. To mi zlomil srdce prvýkrát, lebo predsa kto by nechcel psa! Jaj, dúfam, že ľúbiš psov dieťa moje, lebo ťa čakáme s tromi! A kocúr je bonus! Tatko tvoj sa aj pýtal pani sociálnej pracovníčky, či nemáš alergie náhodou na psa. Nerob si starosti, ak aj náhodou máš, nie je nič, čo by moderná medicína nevyriešila. Plus, už viem, ako naložiť s tvojim otcom.
Práve teraz, keď ti píšem, otec robí raňajky. Odbehol si včera na vinobranie. Vrátil s jednou cigánskou, 2litrami burčiaku a taškou plnou klobások. Na raňajky teda budú opečené klobásky. By si mal vidieť ten zástup všetkých štvornohých. Rada do budúcnosti, na pamlsky a dobré jedlo si ich kúpiš vždy. Alebo teda takmer vždy. Horšie je, že toto platí celkom aj na otca a na mňa. Tak dúfame, že budeš mať rado šport. Nemusíš veľmi, lebo to by som mala problém s tebou držať krok. Viem, 33 vrchol aktivity, či ako, no ale vieš, mama pracuje pri počítači. Veľa a často. Bolo by to však skvelé, keby ťa šport predsa bavil, by sme pri tebe schudli, trošku, možno.
Poobede sa chystáme do Bratislavy. O nej ti ešte, čo to, porozprávam. Okrem toho, že je to hlavné mesto Slovenska, omnoho dôležitejšie je, že ti tam žije babka a otcova časť rodiny. To sú tí Muránski, čo po nich mám ja svoje druhé meno a ty, ty budeš mať svoje tiež. Vidíš, aj v tomto máme niečo spoločné. Pre nás oboch to bude druhé meno. Ver mi, dobre sa nosí. Raz, keď už budeš väčšie, vysvetlím ti, prečo síce bola Lengyelová dobrá, ale Muránska je lepšia ako „ vražda, poľský kohút, alebo maďarské verzie ženských orgánov.“
A maďarčina, prečo ju spomínam „drága gyermekem“? To je veľmi dôležitý, ba kľúčový prvok! Na dnes ti však musí stačiť, že Lengyel je Polish po anglicky. Ako Poliak, nie tá hubka, čo ňou mamka leští zrkadlo v predsieni. No a po maďarsky je to no, Poliak, zase. Zmiatla som ťa? Nevadí! Dnes si iba pamätaj, že mama nie je ani Poliak, ani Slovák, ale Maďar! A ide si dať na raňajky tie klobásky.
