Nevešajte sa, ste v poradí!

Čo všetko si zakážeme zo strachu pred radikálnymi islamistami? Ako sa zdá, žijeme v dobe, kedy schovávame Mozartove hry pred týmto náboženstvom. Našťastie zatiaľ iba v Nemecku. Tento prípad však nie je o nič lepší, než tisíce podobných zbytočných nápadov. Pritom si dovolím tvrdiť, že väčšina obyvateľov starého kontinentu pokladá za normu Európskej kultúry toleranciu k umeleckým, politickým či náboženským vyjadreniam. Nabudúce možno urazí islam banán v tvare polmesiaca. Kto vie? Každopádne mám pocit, že nedávne opletačky ohľadom uvedenia remake-u Mozartovej hry v Berlínskom divadle boli iba začiatkom hromadnej Európskej kultúrnej samovraždy.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Na druhej strane, povedzme si úprimne: To dielo je v podstate ukážkou umeleckej mánie aktualizovať staré divadelné hry a pridávať do nich prvky neskutočne moderné. V prípade Mozarta je to zopár odťatých hláv na javisku. Hold, nedá sa nič robiť. Vždy som si myslel, že pri klasikoch môže mať človek aspoň jedinú istotu, že pri písaní svojich diel nebrali LSD. Prvotnému rozhodnutiu intendantky stiahnuť hru je však veľmi dobre rozumieť. Hlavne keď sa zamyslíme, čo napáchali známe dánske karikatúry, či nedávne kontroverzné Ratzingerove slová.

Dalo by sa teda tvrdiť, že Nemecko je drtené politicko-umeleckým strachom z vlastných islamských občanov? Možno by sme si ale mali z Nemecka skôr vziať príklad. Čo ak je Praha momentálne strážená samopalmi, pretože ešte nezrušila divadlo a v decembri sa chystá postaviť obrovský vianočný stromček? Priam sa núka otázka precedensu: Kam až zo strachu zájdeme v našej opatrnosti umeleckého a kultúrneho vyjadrenia? Celé je to hlavne postavené na hlavu, pretože na druhej strane tu máme speváčku, ktorá sa samopašne hrá s kresťanskými symbolmi a ľudia jej tlieskajú. Možno by sa mala zastaviť na Filipínach počas Veľkej Noci...

Dnešní betonári názorov

Ak niekto tvrdí, že s islamom treba narábať ako v rukavičkách, má zrejme pravdu. Týka sa to však akéhokoľvek konceptu založeného na viere, nie len tých vybraných. Práve náboženstvo a filozofia sa totiž kedysi starali o zdravú dušu človeka, kým ich nenahradili psychologické a psychiatrické ambulancie. Rovnako islam. Jeho vlastné dejiny ukazujú, ako si nádherne dokázali básnici perzského stredoveku robiť srandu z vlastného náboženstva a aj tak sa nevzdali príslušnosti k zdieľanej viere. Samozrejme, iba v dobe islamského stredoveku, kedy ešte náboženstvo netrpelo mindrákom.

Bežný človek sa teda zrazu objaví medzi dvoma mlynskými kolesami: Na jednom konci moslimofóbny strach z vlastnej kultúry, príslušnosti a hlavne z toho, čo by jej prejavy mohli vyvolať, na druhej strane mašinéria zakomplexovanej masy prejavujúca sa nadmieru impulzívnym jednaním. Pôvodné hodnoty náboženstva, nech už akéhokoľvek, ostali kdesi v ústraní. A teraz prídu na rad názoroví betonári.
Jediné, čo potrebujú na to, aby mohli ľudí kŕmiť svojimi hviezdometnými bludmi, je hodne nablýskaná miešačka, do ktorej nahádžu trocha demagógie, niečo optimizmu a vágnu predstavu o tom, ako sa v dnešnej dobe spasiť. Presne, nikto iný ako sekty. A ľudia počúvajú. Nakoniec, čo im iné zostáva? V nádeji, že nájdu východisko, navštevujú prednášky, kde ich ľudia typu Ivo Benda presviedčajú o tom, že ich smradľavú zemskú atmosféru čistí z obežnej dráhy nejaká loď, ktorá je natretá načierno, aby sme ju nevideli... Alebo sú to tak neočakávane populárni Svedkovia Jehovovi aj s celou Strážnou vežou, ktorých bývalí členovia robia všetko len nie to, čo pôvodne kázali. Nie je to tak dávno, čo pán Brdlík, čiže „svedok par excellance“, pracoval paralelne s Berdychovou „Políciou s.r.o.“ a uvrhol nemálo podnikov do konkurzu. Iste, tu sa vypočítavanie súčasných zaručených metód pravých náboženstiev a únikových ciest z reality ani zďaleka nekončí. Neveríte na mimozemšťanov? Spýtajte sa najlepšie vo Francúzsku publicistov na meno Rael...

Výber ako v krematóriu

Nemusíte však chodiť ani do Francúzska, aby ste zistili, ako sa veci majú. Stačí sa spýtať nášho exprezidenta Michala Kováča na názor o Moonovej sekte. Podľa jeho vlastných slov to totiž žiadna sekta nie je a svojej kresťanskej viery sa nehodlá ani náhodou vzdať. Však by aj bolo divné, keby to spravil, pretože by si potom nemohol vybrať ani vlastnú manželku...
Určite – to, čo ľudí ohuruje, majú všetky tieto sekty spoločné: Treba pestovať dialóg medzi rozličnými náboženstvami a hlásať mier a spoluprácu. Áno. A potom vás odnesie vesmírna flotila do galaktického raja, kde budete navždy spasení poskakovať z jedného scientologického kruhu do druhého. Smutné je však iné: Ľudia sú náchylní počúvať tieto šialenstvá, pretože je to práve ich pôvodná viera, ktorá ich núti zatvárať divadlá. A všetci robia všetko preto, aby si zimomriavky na chrbte udržali čo najdlhšie. Možno by to fakt chcelo tých mimozemšťanov...