Publicista-flákač, ktorý sa už nečuduje ničomu. Ale občas ma niečo prekvapí. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Škola fotografie, Udalosti
O Slovensku sa konečne ako o úspechu píše aj na zahraničných webových stránkach. Je len obrovskou škodou, že chválospevy sa objavili práve na stránke kanadského bezohľadného zlatokopa, ktorý plánuje obnoviť ťažbu zlata v Šturci pri Kremnici. Pri tejto príležitosti som si spomenul na moje zážitky z Poľska, kedy som navštívil podľa mňa dve dominanty nášho severného suseda: soľnú baňu Wieliczka a koncentračný tábor v Osvienčime. A čo to má s Kremnicou?
Skvelý kšeft, ktorý sa podaril našej diplomacii, a síce že Slovensko môže mať takú zmluvu so Svätou stolicou ako bola tá spojenecká na večné časy so Sovietskym zväzom a nikdy inak, zrejme leží v žalúdku pomaly už všetkým. Vraj to ustanovenie znefunkční zdravotníctvo – ako keby u nás bolo funkčné. Poslanci sa obávajú, že lekárov nebude viazať Hippokratova prísaha, ale budú rozhodovať len na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia, ktoré môže byť ďaleko horšie ako tie najhoršie medicínske postupy…
Počas krutých nočných mrazov v Bratislave doteraz zamrzlo šestnásť bezdomovcov. Bola ich smrť zbytočná a upadnú do zabudnutia? Alebo predsa len existuje východisko z mizérie "neviditeľných"?
V poslednej dobe som tak premýšľal, čo rok dal, čo rok vzal. A veru že pôrodnosť udalostí nabrala poriadny spád, až by sa človek veľmi rád zasadil za tie interrupcie, keďže nemôžeme čakať, že celý svet začne odrazu behať v kondómoch. Na druhej strane, aj tých nepodarkov bolo hodne. No skrátka jedna gynekologická radosť... Keď sa na to pozrieme takto, pripusťme, že celé je to vlastne v, ehm, veľmi hlbokom tmavom tuneli...
Vraví sa, že náhoda je systém, ku ktorému sa uchyľuje boh, keď chce zostať v anonymite... Udalosti rôzneho charakteru nás sprevádzajú deň čo deň a neprejde mesiac, aby sme niečím neboli prekvapení. Sme však prekvapení právom? Nedeje sa tak iba preto, že sa pohybujeme svojím svetom s klapkami na očiach?
Dnes sa majú veci tak, že aj keď idea komunistického štátu je dávno ta tam, isté prvky sa nám stále zažierajú pod kožu priam neskutočným červotočivým slizkým spôsobom a neraz spôsobujú červenanie nakazenej pokožky, hnisanie a... stratu osobného majetku.
Začalo sa to bombami. V roku 1969 Spojené štáty Americké tajne bombardujú v Kambodži pozície Severného Vietnamu. Lon Nol sa stáva premiérom a o necelý rok neskôr vydáva ultimátum na stiahnutie vietnamských vojsk z krajiny. Kambodžský kráľ Norodom Sihanouk formuje alianciu s červenými Khmérmi a stavia sa prekvapivo na odpor Lon Nolovi. V máji toho istého roku nastáva invázia amerických a vietnamských vojsk do Kambodže, dôsledkom čoho sa vietnamské komunistické jednotky sťahujú stále viac na juhovýchod. Sihanouk a červení Khméri formujú exilovú vládu v Číne – monarchia oficiálne zaniká a rodí sa nová Khmérska republika.
Na Slovensku vypukla vojna. Mediálna? Kultúrna? Nie. Vojna občianska, nakoľko sa postavila skupina občanov proti inej skupine a bojiskom sa stali hodnoty a éter médií. Je to skutočne zaujímavé, pretože si ešte nespomínam, že by akýkoľvek konflikt začal odpálením slepého patróna...
10. mája nám pri Sabinove havaroval bojový vrtuľník MI-24, pričom zahynula trojčlenná posádka. Áno, to sa stáva – čo ide hore, musí raz dole. Pozoruhodné na tomto incidente sú však viaceré veci: V bývalom Československu MI-24 padol už dvakrát, keď pripočítam 10.máj, tak trikrát, a bola to chyba pilota, teraz si však vrtuľník sám „odsekol chvost“...
