Zaujímavé ale napríklad je, že isté „detské zábavky“ zostanú pre všetky deti rovnaké. Pamätáte sa, ako bol v triede na základnej zásadný problém v tom, kto „ho“ má najväčší? Dobre, uznávam, tento problém pretrváva v mnohých doteraz. Mňa skôr ale zaujíma obdobie, kedy som s naparovačom na knedle liezol pod stôl, tvrdil, že som kapitán vesmírnej lode, a nikto ma nemohol presvedčiť o opaku. Dneska deti behajú po ihriskách s tetovačkami Al-Kaidá a pretekajú sa, kto má väčší zásobník v pištoli, ktorá vydáva akurát štyri rôzne a všetky rovnako nechutné pípnutia.
Porovnajme si možnosti: Uznávam, keby sa pred dvadsiatimi rokmi dala kúpiť tá najpremakanejšia vesmírna loď, pre mňa – za mňa aj s jediným pípnutím, zrejme by som spravil všetko preto, aby mi ju rodičia kúpili a ja som nemusel machrovať s naparovačom. Dnes však dostanete kúpiť aj množstvo iných vecí, ktoré by ste možno ani tak veľmi nechceli vidieť v rukách vašich detí. Tie si totiž môžu vyberať medzi „originálnymi“ uránom ľahko obohatenými nábojmi, armádnou Barbie a škrtiacim lankom, ktoré bolo používané v Afganistane. Teraz môžete trikrát hádať, na čo sa tieto deti chystajú hrať... Samozrejme, kreatívnosti netreba klásť priveľké hranice a istý voľný priestor si deti zaslúžia. Nakoniec, zrejme niet chlapca, ktorý kedysi netúžil byť vojakom. Ak si však nie ste istý, kde presne sa tieto hranice nachádzajú, ponúkam jednoduchú kontrolnú tabuľku:
Dobré: Deti na splave hádžu po sebe balóny plné vody a škodoradostne sa tešia, keď trafia čo najviac ľudí z nepriateľskej loďky.
Zlé: Deti na splave hádžu po sebe zápalné fľaše a škodoradostne sa tešia, keď sa nepriateľská loď potápa v plameňoch.
Dobré: Deti sa snažia na Vianoce nakresliť prskavkami do priestoru akýkoľvek obrázok.
Zlé: Deti sa snažia na Vianoce prskavkami trafiť v priestore kohokoľvek.
Dobré: Deti spúšťajú svojho psíka po šmykľavke, na konci ktorej je vedro plné vody.
Zlé: Deti spúšťajú svojho psíka po šmykľavke, na konci ktorej je zabrúsený kôl.
Dobré: Jožko priviaže „piráta“ na šíp, vystrelí a pozerá, ako sa strela rozletí ešte vo vzduchu.
Zlé: Jožko priviaže „piráta“ na Ferka...
Dobré: Anička oblieka svoju bábiku do čierneho elastického oblečenia.
Zlé: Má pri tom na tvári plynovú masku.
Dobré: Chlapci nasadia na hlavy prilby a so záhradnými hadicami sa spúšťajú po tyči, pričom sa hrajú na hasičov.
Zlé: Predtým podpálili susedov dom.
Zlé 2: Okolo tyče tancuje Anička.
Sám seba sa pýtam, čo by som ešte svojim deťom dovolil, čo je ešte zábava a čo už morbidita. Jedna vec je istá: Keď svojmu synčekovi alebo dcérke kúpite samopal, ešte z dieťaťa nemusí vyrásť krvilačný zabijak. To by potom rovnako mohlo platiť, že keď niekomu kúpim hasičské auto, bude z neho pyroman. Pointa je vo výchove, k čomu sú deti vedené rodičmi. Na druhej strane, svet okolo sa predsa len zmenil a za počiatočným tvrdím, že hračky okolo zagresívneli, si stále stojím. Pamätám sa, ako som kedysi od nervozity obhrýzal krabicu LEGA, snažiac sa vymyslieť systém, ktorým by som skonštruoval posuvnú stenu. Dnes sú posuvné steny dodávané v jednom kuse, spolu s člnmi, palmami, autami, delami a loďami. Človek už teda nemusí venovať toľko času na samotnú konštrukciu prostredia, v ktorom sa plánuje hrať, ale skôr na príbeh, v ktorom chce byť hrdinom. Ako voľnú otázku nechávam, aké príbehy sú súčasnej mládeži ponúkané... A keď za vami príde Anička, že dnes večer je šľapkou, skúste jej radšej porozprávať o Jankovi a Marienke... (A pozor: Nie mariške!)
