reklama

Krtkovia z Kanady

O Slovensku sa konečne ako o úspechu píše aj na zahraničných webových stránkach. Je len obrovskou škodou, že chválospevy sa objavili práve na stránke kanadského bezohľadného zlatokopa, ktorý plánuje obnoviť ťažbu zlata v Šturci pri Kremnici. Pri tejto príležitosti som si spomenul na moje zážitky z Poľska, kedy som navštívil podľa mňa dve dominanty nášho severného suseda: soľnú baňu Wieliczka a koncentračný tábor v Osvienčime. A čo to má s Kremnicou?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Bol som ešte malý. Ale nie až tak, aby som ani v tomto veku nevedel, že ku každej dedine patrí krčma a kostol. Krčmu som vo Wieliczke bez problémov našiel, horšie to už bolo s kostolom. Veď kto by čakal, že bude „zakopaný“ stodvadsať metrov pod zemou? Dostal sa tam veľmi pozoruhodným spôsobom...Legenda o vzniku bane inšpirujúca množstvo umeleckých výtvorov v podzemí hovorí, že keď sa svätá Kunhuta, dcéra uhorského kráľa Bela IV., dozvedela o nedostatku soli v Poľsku, hodila do šachty v Marmaroši svoj snubný prsteň. Uhorskí baníci, ktorých priviedla do Krakova, ho našli v prvom soľnom výkope vyťaženom práve vo Wieliczke. Zrejme to bol asi najšťastnejší nález v celej strednej Európe, pretože baňa poskytovala svoje slané bohatstvo vo výdatných množstvách celých sedemsto rokov a komerčná ťažba v hlbinách sa ukončila až v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Za tú dobu sa z bane stihlo vydolovať 7,5 milióna metrov kubických soli, ktoré by sa zmestili do nákladného vlaku s dĺžkou jednej pätiny rovníka. Keď však do podzemného kráľovstva vstúpite teraz, nenájdete zhumpľované štôlne a zaprášené okolie. Práve naopak. V podzemí vznikli neskutočné soľno-rezbárske výtvory, ktoré sú do dnešných čias dôkazom neochvejnej baníckej viery v boha. Malé vytesané chodby boli umeleckým duchom ťažko pracujúcich ľudí postupne pretvárané na kaplnky venované rôznym svätým, do ktorých rúk baníci vkladali svoj osud. Takto sa podarilo vytvoriť aj najväčšiu z kaplniek, ba priam chrám – sálu svätej Kunhuty. Do dnešných dní slúži pre dedinu ako kostol a obyvatelia Wieliczky každú nedeľu zostupujú stodvadsať metrov pod zem na omšu. Všetko je z jedného kusu soli a keď ste podobne neveriaci ako ja, pokojne si oblížte zábradlie schodiska. Každopádne, pozoruhodné na celej bani je, že aj napriek obludnosti podzemného labyrintu a neskutočnému množstvu vydolovaného materiálu vzniklo niečo nádherné, čo vo svete nemá páru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bez páru zostane aj Slovensko


Rozhodne sa nedá povedať, že naša krajina by nemala banícku tradíciu. Kostol pod zemou však zatiaľ nemáme. Čo však nie je, môže ľahko byť. A zatiaľ čo ho v Poľsku vytesali baníci do soli, v Kremnici sa môže stodvadsať metrov pod zem akurát tak prepadnúť z hlavného námestia. Celé okolie Kremnice je totiž beznádejne poddolované a hrozí, že sa jednoducho zrúti. Aj preto sa Kanaďania rozhodli nie pre hĺbkovú, ale povrchovú ťažbu zlata. Super, nebudeme mať baňu ale kráter. A to nie ledajaký, ale kyanidový... A že ste slovko kyanid počuli už aj niekde inde ako na hodinách chémie? Nemýlite sa. S kyanidom sodným, pomocou ktorého chcú zlatokopi oddeľovať zlato a striebro od hlušiny, som sa stretol po prvý raz práve v Osvienčime. Táto látka bola totiž v minulosti používaná ako základná zložka Cyklónu B, alebo keď chcete, tak to bola voda v sprchách plynových komôr... Rovnako bola základnou časťou chemických zbraní počas studenej vojny, alebo sa nachádzala dokonca v smrtiacich ampulkách tajných agentov, ktorí takto pomocou samovraždy unikali vypočúvaniu. Človek by si povedal, že sme sa z minulosti stihli už poučiť, opak je však pravdou. Kyanid sodný má doteraz svoje pevné postavenie v baníckych dolovacích procesoch hlavne kvôli nízkym nákladom na ťažbu. A tak to potom aj vyzerá. Nie je to ešte tak dávno, kedy jeho únik spôsobil v Rumunsku ekologickú katastrofu a na Slovensku sme sa s ním tiež pár krát stretli, keď nám unikol skoro do celého Pohronia a nakoniec aj do Dunaja. Náklady na opätovné vyčistenie vodných tokov boli vtedy enormné. A teraz sa nás Kanaďania pokúšajú presvedčiť na rovnakú metódu ťažby, pričom zaručujú úplnú bezpečnosť. Dokonca ponúkajú pre Kremnicu aj kopec výhod, ako lepšiu infraštruktúru, pracovné miesta a podobne. Mne sa však zdá, že výhoda je výhodou preto, že neobsahuje riziko. A to je pri ťažbe v Šturci skutočne vysoké. Slovenská Wielizcka sa teda konať nebude.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ide zasa o prachy?

Bolo by to jedno z mnohých vysvetlení, ale v tomto prípade neprichádzajú do úvahy dokonca ani plné vrecká. Ak si niekto myslí, že na ťažbe zbohatne aspoň štát, je na omyle. Lom je totiž v súkromnom vlastníctve a tak štátu pripadá akurát tzv. banská daň, teda desať percent z hodnoty získaných zlatých kovov. Samotní Kanaďania priznávajú, že získať zo Šturca všetko zlato a striebro je nemožné. A aj keby, poďme trocha počítať: Keď si porovnáme ceny zlata na svetových trhoch a zvážime, že ťažba bude trvať desať rokov, vychádza, že ročne je pod Kremnicou ukrytých približne 159 miliónov slovenských korún. Ďalej, keď zoberieme do úvahy nedávne odhady, že jeden štátny sviatok pripadajúci na pracovný deň stojí štát približne miliardu korún, omnoho viac by sme získali zrušením dvoch štátnych sviatkov ako desaťročnou ťažbou zlata. Ale tradícia je tradícia a krtko je krtko...

Martin Mydlár

Martin Mydlár

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Publicista-flákač, ktorý sa už nečuduje ničomu. Ale občas ma niečo prekvapí. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťŠkola fotografieUdalosti

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu