Určite ste sa aj vy už stali „obeťou“ najklasickejšieho vyvŕšenie sa „náhody“, len ste si akosi nepripustili, respektíve ste tento fakt odignorovali, že skutočne išlo o systém. Na mysli mám prípady, kedy si celý deň prajete, aby vám niekto zatelefonoval a ku sklonku dňa sa to skutočne stane. Keby dotyčný nezavolal, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa nič nestalo, napriek tomu však po onom telefonáte chodíte po byte s rozžiarenou tváričkou. Sami by ste si toto šťastie odopreli. Niekto vám musel dopomôcť.
Alebo urputne nad niečím rozmýšľate, neviete kam sa pohnúť a z ničoho nič stretnete svojho bývalého spolužiaka. Prehodíte pár slov. Len tak, zdanlivo mimo všetkých problémov. A keď sa o dva týždne znova zamyslíte, poskladáte si odrazu váš vtedajší útržkovitý rozhovor, začne vám dávať komplexnejší zmysel a vy ste odrazu našli napríklad svojho budúceho obchodného partnera, ktorý vás vytrhne s finančnej biedy. Žiaľ, väčšine ľudí systém týchto „náhodných vnuknutí“ nedojde až do smrti...
Jedna „náhoda“ za všetky
Ak patríte stále ešte medzi ľudí, ktorí sa na systém náhod nespoliehajú, prinášam vám malú ukážku toho, ako sa vie osud niekedy vyvŕšiť. Iste poznáte mená Lincoln a Kennedy. Obaja boli americkí prezidenti, obaja boli zavraždení. Obaja nastúpili do funkcie v roku šesťdesiat, až na to, že Lincoln tisícosemsto a Kennedy tisícdeväťsto. Policajný vyšetrovateľ vraždy Lincolna sa volal Kennedy, sekretárka Kennedyho sa volala Lincolnová. Obaja muži boli zavraždení v piatok, pred očami svojich manželiek. Lincoln v lóži číslo 7, Kennedy v aute rovnakého čísla. Obaja vrahovia, John Wilkes Booth a Harvey Lee Oswald sa narodili roku 39 a zomreli ešte predtým, ako skončili na súde. Booth zastrelil Lincolna v divadle a utekal smerom ku skladišťu, Oswald zastrelil Kennedyho zo skladišťa a utekal smerom k divadlu. Aj Lincoln aj Kennedy boli pred osudnými hodinami varovaní, aby nechodili v Lincolnovom prípade do divadla, v Kennedyho do Dallasu. Hádajte, ako sa volali osoby, ktoré ich varovali! Presne tak – Kennedy a Lincoln. A na záver len drobnosť: mená John Wilkes Booth a Harvey Lee Oswald majú obe po 15 písmen, Lincoln a Kennedy po 7.
Mnohí si aj napriek prapodivným zhodám v oboch prípadoch vraždy nepripúšťajú, že vykazujú istý systém, akúsi organizovanosť. Nechcem však, aby sme teraz všetci siahali až do takýchto extrémnych prípadov končiacich sa ľudským životom. Skôr to bolo iba varovanie, aby sme okolo seba nechodili ako v krabiciach. Jedine potom možno totiž zistíme, že sme obklopení aj inými ľuďmi s potrebami, túžbami, názorom. A rovnako prídeme na to, že okolo seba máme neskonalé množstvo priam doterných vnuknutí, ktoré sa nám snažia pomôcť...
4. okt 2005 o 13:10
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 499x
Náhodný systém, či systém náhod?
Vraví sa, že náhoda je systém, ku ktorému sa uchyľuje boh, keď chce zostať v anonymite... Udalosti rôzneho charakteru nás sprevádzajú deň čo deň a neprejde mesiac, aby sme niečím neboli prekvapení. Sme však prekvapení právom? Nedeje sa tak iba preto, že sa pohybujeme svojím svetom s klapkami na očiach?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)